Reakcia detí ...... na odlúčeni e
Vzťah mamy a jej
di eťaťa prechádza i stým vývi nom,
sú obdobi a, kedy je di eťa na matke závi slé
a potom obdobi a, kedy sa pokúša
o separáci u. V ni ektorých obdobi ach,
najčastejši e v jeden a
pol roku, sa závi slosť na matke prechodne zvyšuje.
Mama by mala byť ci tovo dobre „zásobovaná“, nesmi e
ži ť len ci tom
ku svojmu batoľaťu, i nak by ťažko
splni la svoju úlohu byť mu stále k di spozíci i – a pri tom
znášať jeho vrtkavosť, výraznú ambi valenci u voči
sebe, stri edani e
veľkej závi slosti so sebapresadzovaním, pri
ktorom môže byť aj náhle agresívne odstrčená, ni ekedy
aj udretá.
Typi cká
chyba v správaní matky
je – podľa Mahlerovej – v tomto postoji :
Pred chvíľou si
ty nechcel byť so mnou, nechcel si
sa so mnou ani pomaznať, ukazoval si , že mamu nepotrebuješ – tak dobre, teraz zase ja
nechcem byť s tebou!
Matka (ni elen ona,
ale predovšetkým ona) má di eťaťu
uľahčovať ori entáci u v jeho vlastných ci toch. Má ti eto
ci ty „zrkadli ť“,
to znamená reagovať na ne mi mi cky a slovne i ch
komentovať, pomenovávať. Keď sa di eťa
raduje, má matka túto radosť spolucíti ť.
Keď sa di eťa hnevá, môže reagovať
slovami porozumeni a, môže kri ti cky komentovať jeho prejavy a môže sa zachovať aj i nak – i de
len o to, aby di eťa v jeho ci toch nemi atla.
„Áno, teraz cíti š toto.
S týmto ci tom sa dá urobi ť to či
ono, ale je to práve teraz tvoj skutočný ci t.“
Až ku koncu batoli vého
veku býva podľa bádateľov prekonané „rozdvojeni e“
obrazu matky na „dobrú matku“ a „zlú matku“, vzni knuté
v období symbi ózy. „Obraz matky (jej
mentálna reprezentáci a) je v tomto
období i nternali zovná, ,dobré‘ a ,zlé ‘ (uspokojujúce aj
frustrujúce) vlastnosti matky sú v
tejto reprezentáci i i ntegrované…“
Úplné odlúčeni e od matky a od domova vôbec budí u batoľaťa hlavne v druhom roku
ži vota veľmi
si lnú reakci u. Táto reakci a je nápadnejši a
ako reakci a dojčaťa v podobnej si tuáci i , pretože je i
navonok búrli vejši a. Či má
toto odlúčeni e ti ež väčši e
škodli vé následky pre vývi n di eťaťa,
zostáva otvorenou otázkou. Ale je
vi ac pravde podobne že je pravda
taká vaše di eťa to zvládne.
Reakci a
na odlúčeni e od matky má tri typi cké
štádi á
Štádi um
protestu: Di eťa plače a volá matku. Ni eje
schopné pochopi ť, že by mohla neprísť,
že je skutočne opustené.
Štádi um zúfalstva: Di eťa už
menej nari eka, ale sťahuje sa do
seba, odmi eta sa s kýmkoľvek bavi ť, odmi eta
aj lákavé hračky.
Štádi um odpútani a
sa od matky: Di eťa sa upne k náhradnej osobe (poki aľ je nejaká k di spozíci i ) a
jeho správani e sa pri blíži normálnemu.
Ak príde matka na návštevu, potom pri
lúčení di eťa opäť plače a zdá sa, že
mu návšteva psychi cky uškodi la. Keď však odlúčeni e
trvá dlhši u dobu bez prerušeni a, potom batoľaťu po návrate domov dlhši e trvá, kým sa obnoví normálny vzťah k matke.
Aké následky však má dlhodobé ci tové chýbani e, nedostatok
akejkoľvek láskavej starostli vosti ?
V našej li teratúre
bol popi sovaný prípad chlapcov -
dvojči at, ktorí boli asi v
18 mesi acoch zavretí do malej
nevykúrenej komôrky, odki aľ neboli ni kdy
vypustení. Psychopati ckí rodi či a s ni mi
udržovali len mi ni málny
kontakt, kruto i ch bi li a zle
ži vi li . V si edmi ch rokoch boli
objavení a odvtedy i m bola venovaná
maxi málna starostli vosť a pozornosť. Ich rozumový a ci tový vývi n
bol v si edmi ch
rokoch ťažko oneskorený, avšak v jedenásti ch
rokoch už boli rozumovo pri emerní a ti ež
ci tové vzťahy, ktoré nadvi azali ku
svojej pestúnke, boli podľa všetkých
prejavov normálne, i ntenzívne a
hlboké.
názor,
spracoval , Mgr Alexander Tej
