Reakcia detí ...... na odlúčenie spracoval Mgr. Alexander Tej

Reakcia detí ......   na odlúčenie 

Vzťah mamy a jej dieťaťa prechádza istým vývinom, sú obdobia, kedy je dieťa na matke závislé a potom obdobia, kedy sa pokúša o separáciu. V niektorých obdobiach, najčastejšie v jeden a pol roku, sa závislosť na matke prechodne zvyšuje.

Mama by mala byť citovo dobre „zásobovaná“, nesmie žiť len citom ku svojmu batoľaťu, inak by ťažko splnila svoju úlohu byť mu stále k dispozícii – a pritom znášať jeho vrtkavosť, výraznú ambivalenciu voči sebe, striedanie veľkej závislosti so sebapresadzovaním, pri ktorom môže byť aj náhle agresívne odstrčená, niekedy aj udretá.

Typická chyba v správaní matky

je – podľa Mahlerovej – v tomto postoji: 

Pred chvíľou si ty nechcel byť so mnou, nechcel si sa so mnou ani pomaznať, ukazoval si, že mamu nepotrebuješ – tak dobre, teraz zase ja nechcem byť s tebou!

Matka (nielen ona, ale predovšetkým ona) má dieťaťu uľahčovať orientáciu v jeho vlastných citoch. Má tieto city „zrkadliť“, to znamená reagovať na ne mimicky a slovne ich komentovať, pomenovávať. Keď sa dieťa raduje, má matka túto radosť spolucítiť. Keď sa dieťa hnevá, môže reagovať slovami porozumenia, môže kriticky komentovať jeho prejavy a môže sa zachovať aj inak – ide len o to, aby dieťa v jeho citoch nemiatla.  

„Áno, teraz cítiš toto. S týmto citom sa dá urobiť to či ono, ale je to práve teraz tvoj skutočný cit.“

Až ku koncu batolivého veku býva podľa bádateľov prekonané „rozdvojenie“ obrazu matky na „dobrú matku“ a „zlú matku“, vzniknuté v období symbiózy. „Obraz matky (jej mentálna reprezentácia) je v tomto období internalizovná, ,dobré‘ a ,zlé ‘ (uspokojujúce aj frustrujúce) vlastnosti matky sú v tejto reprezentácii integrované…“ 

Úplné odlúčenie od matky a od domova vôbec budí u batoľaťa hlavne v druhom roku života veľmi silnú reakciu. Táto reakcia je nápadnejšia ako reakcia dojčaťa v podobnej situácii, pretože je i navonok búrlivejšia. Či má toto odlúčenie tiež väčšie škodlivé následky pre vývin dieťaťa, zostáva otvorenou otázkou.  Ale je viac pravde podobne že je pravda taká vaše dieťa to zvládne.

 

Reakcia na odlúčenie od matky má tri typické štádiá 

Štádium protestu: Dieťa plače a volá matku. Nieje schopné pochopiť, že by mohla neprísť, že je skutočne opustené.

Štádium zúfalstva: Dieťa už menej narieka, ale sťahuje sa do seba, odmieta sa s kýmkoľvek baviť, odmieta aj lákavé hračky.

Štádium odpútania sa od matky: Dieťa sa upne k náhradnej osobe (pokiaľ je nejaká k dispozícii) a jeho správanie sa priblíži normálnemu. Ak príde matka na návštevu, potom pri lúčení dieťa opäť plače a zdá sa, že mu návšteva psychicky uškodila. Keď však odlúčenie trvá dlhšiu dobu bez prerušenia, potom batoľaťu po návrate domov dlhšie trvá, kým sa obnoví normálny vzťah k matke.

Aké následky však má dlhodobé citové chýbanie, nedostatok akejkoľvek láskavej starostlivosti?

V našej literatúre bol popisovaný prípad chlapcov - dvojčiat, ktorí boli asi v 18 mesiacoch zavretí do malej nevykúrenej komôrky, odkiaľ neboli nikdy vypustení. Psychopatickí rodičia s nimi udržovali len minimálny kontakt, kruto ich bili a zle živili. V siedmich rokoch boli objavení a odvtedy im bola venovaná maximálna starostlivosť a pozornosť. Ich rozumový a citový vývin bol v siedmich rokoch ťažko oneskorený, avšak v jedenástich rokoch už boli rozumovo priemerní a tiež citové vzťahy, ktoré nadviazali ku svojej pestúnke, boli podľa všetkých prejavov normálne, intenzívne a hlboké.

 názor,

 že batoľatá sú, aspoň za určitých okolností, psychicky veľmi odolné

                             spracoval , Mgr Alexander Tej