TRESTAŤ ALEBO NETRESTAŤ VYCHOVÁME TO - DIEŤA ...... Mgr. Alexander Tej
TRESTAŤ ALEBO NETRESTAŤ VYCHOVÁME TO - DIEŤA
TREST ALEBO LOGICKÝ DÔSLEDOK?
Aký je rozdiel medzi trestom a prirodzeným dôsledkom?
Môžeme si ho ukázať na príklade rozliateho čaju.
V prvom prípade dieťa rozleje z hrnčeka čaj, rodič ho utrie a dieťa je potrestané, či už zauchom, alebo zákazom sledovania rozprávky v televízii.
Takýto trest je však utvorený umelo a nemá žiadnu logickú súvislosť s činom, ktorého sa dieťa dopustilo.
Neukazuje mu možnosti, ako sa nabudúce zachovať lepšie, aby sa podobná chyba už neopakovala.
V druhom prípade dieťa v medziach svojich možností rozliaty čaj utrie.
Rodič je pritom ten, kto mu pomôže situáciu pochopiť a zareagovať na ňu správne.
Napríklad takto: „
Teraz je potrebné čaj rýchlo utrieť, kým stečie až na zem. Handra je v dreze. Zvládneš to sám alebo to upraceme spolu?“
Podstatný je mentálny návyk:
Urobil som niečo nesprávne – čo môžem urobiť, aby som to napravil?
A nie:
Urobil som niečo nesprávne – čo môžem urobiť, aby som sa vyhol trestu?
OCENENIE NAMIESTO POCHVALY
Podobne sa dajú odmeny a pochvaly nahradiť vhodnejšími výchovnými prostriedkami.
Odmeny predstavujú náhradu zmysluplnosti.
Namiesto odmeny teda deťom môžeme pomôcť hľadať a sprostredkovať im zmysel danej činnosti.
Napríklad dieťa sa neučí upratovať si izbu preto, aby ho pochválili alebo odmenili, ale preto, že v upratanej izbe má všetko pekne a vždy vie, kde má hračku, ktorú hľadá.
Namiesto pochvál môžeme využiť komunikačné schopnosti používané v partnerskom a rovnocennom vzťahu: spätnú väzbu, ocenenie, povzbudenie alebo prejavenie záujmu.
Namiesto pochvaly (ty si „šikulka“)
si často stačí všimnúť a opísať, čo sa dieťaťu podarilo („vidím, že si si sám umyl ruky a vyčistil zuby“).
VÝCHOVA S REŠPEKTOM
Odmenám a trestom sa vo výchove tradične pripisuje veľká rola a skutočnosťou je, že ich účinok je obvykle dobre viditeľný a predovšetkým okamžitý.
Pomocou odmien a trestov môžeme správanie dieťaťa usmerniť a sformovať tak, aby vyhovovalo jeho vychovávateľom.
Práve v tom však spočíva najväčšie úskalie týchto výchovných prostriedkov
– dieťa sa učí správať tak, aby vyhovelo vonkajším požiadavkám, no bez skutočnej vnútornej motivácie.
Mnoho nových vecí sa musí naučiť aj samotný rodič a často sa zbaviť vzorcov
správania, ktoré vo výchove prevzal zasa on od svojich rodičov.
Výchova je účinná , keď rodič pristupuje k dieťaťu ako k partnerovi,
však zároveň prináša možnosť, ako dieťaťu vytýčiť hranice a pomôcť mu osvojiť si poriadok s láskou a rešpektom.
Spracoval , Mgr. Alexander Tej