Psychológia práce – personálna psychológia
autor: Mgr. Bc. Alexander Tej - Ministerstvo financií Slovenskej Republiky
Psychológia práce - monitoruje
·
pracovné prostredie
·
pracovné podmienky
·
pracovné výsledky
·
pracovné vzťahy a samozrejme aj prácu
samotnú.
·
Jej hlavnými cieľmi sú bezpečnosť práce,
záujmy pracujúceho, zvyšovanie produktivity práce a sociálny i vzdelávací
rozvoj pracovníkov.
1. sleduje zákonitosti psychickej regulácie
2. pracovnej činnosti a využitia týchto
zákonitostí v praxi
3. predmetom skúmania je samotná
práca, pracovné podmienky a pracovné výsledky.
Personálna psychológia
- má blízky vzťah k psychológii osobnosti, k psychológii organizácie, k
pedagogickej psychológii a psychometrii ale i k nepsychologickým disciplínam
ako je pracovné právo a personalistika
Psychológia v personalistike - personálna
psychológia si za cieľ kladie skúmať a pozorovať človeka v jeho pracovnej
činnosti. Tiež rieši otázky posudzovania vhodného uchádzača o určitú profesiu,
zisťuje psychické nároky na výkon profesie, hodnotí výcvikové programy pre
zamestnancov a posudzuje výkonnosť pracovníkov, pracovnú morálku.
Hlavné okruhy
problémov, ktorými sa personálna psychológia zaoberá možno rozdeliť do dvoch
skupín
1. analýzou pracovných činností,
výberom uchádzačov, výcvikom pracovníkov, hodnotením pracovníkov a
ovplyvňovaním ich výkonnosti.
2. pracovnou morálkou, pracovnou
spokojnosťou, personálnym poradenstvom, vzťahom manažér – pracovník, týkajúci
sa vedenia pracovníkov, personálne plánovanie, rozmiestňovanie pracovníkov,
ukončovanie pracovného pomeru, odmeňovanie, podnikové vzdelávanie pracovníkov,
starostlivosťou o pracovníkov, činnosti zamerané na metodiku prieskumov,
spracovaním informácií a dodržiavaním zákonov v oblasti práce
a zamestnávania
Štruktúra osobnosti:
vyjadruje vnútorné usporiadanie
osobnosti, určuje prvky a zložky, z
ktorých sa skladá. Prvky štruktúry osobnosti predstavujú psychické vlastnosti, rozlišujú
sa medzi psychickými vlastnosťami, ktoré sú zdedené, relatívne nemenné, napríklad temperament.
získané, nadobudnuté vlastnosti,
ktoré môžu mať dedičný dispozičný základ, ale sa menia, dotvárajú vplyvom
sociálneho prostredia ako napríklad charakter.
auto: Mgr. Bc. Alexander Tej - Ministerstvo financií Slovenskej Republiky
Psychické vlastnosti tvoria rôzne triedy podľa svojich
funkcií schopnosti, charakter,
temperament, motívy a tie sa môžu združovať v určité typy osobnosti.
Schopnosti – sú
osobnostné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti, ktoré zaručujú jej
úspešnú realizáciu.
Rozdielnosť schopností
je závislá na vrodených danostiach. S
rozvojom schopností súvisia vlohy, nadanie, talent.
Schopnosti je možné deliť na zmyslové, súvisia
s ustrojením zmyslových orgánov, rozoznávania farieb, tónov a tvarov.
Ďalej sú schopnosti rozumové,
založené na vyšších psychických funkciách, ako je
myslenie, pamäť, inteligencia
schopnosti psychomotorické, v ktorých
sa prejavuje spojenie zmyslov a motoriky.
Charakter - vyjadruje vzťah k iným ľuďom, k
práci, k svetu a vzťah k sebe samému. Formovanie charakteru človeka ako
osobnosti je dlhodobý proces, ktorom dôležitú úlohu zohráva socializácia, najmä
vplyv výchovy.
Motívy - vyjadrujú psychologické
príčiny alebo dôvody ľudského chovania, dávajú mu psychologický zmysel.
Temperament – temperament je stála dynamická
stránka osobnosti, prejavuje sa v správaní a činnosti, v emocionálno-citovom
prežívaní, v spôsobe prežívania rôznych životných situácií. Temperamentné
vlastnosti sa považujú za vrodené, avšak vplyvom prostredia sa môžu značne
meniť. Temperament sa stal východiskom pre konštruovanie mnohých typológií
osobnosti. Pre výber zamestnancov do firmy je
dôležité poznať základné typológie osobnosti.
Najstaršia typológia bola vytvorená Hippokratom, ktorý na
základe telových tekutín a temperamentu rozdeľuje ľudí do štyroch skupín: sangvinik, flegmatik, cholerik, melancholik.
Novšie typológie sa opierali o nervové, biologické a iné
poznatky, v závislosti na stabilite a labilite nervového systému. Jungova typológia za základné psychiky človeka považuje
emócie a myslenie. podľa povahy je človek buď.
extrovert – je viac
zameraný k vonkajšiemu svetu a prostrediu, je spoločenský, otvorený, činorodý,
adaptabilný a prakticky založený
introvert – je osobnosť zameraná viac na seba samú, má svoj
vnútorný svet, je uzavretý, neprístupný, nespoločenský, v jednaní je váhavý a
má plno zábran.
autor: Mgr. Bc. Alexander Tej - Ministerstvo financií Slovenskej Republiky