1 - Ročné dieťaťa a jeho vývoj . spracoval , Mgr.Bc. Alexander Tej

1 - Ročné  dieťaťa  a jeho vývoj .

mám  1 rok  

Samostatnosť – črta, ktorú rodičia u svojho ročného dieťatka môžu pozorovať čoraz viac – v pokusoch o chôdzu, jedenie, hru atď. A hoci sa z malého bábätka za 12 mesiacov vykľúva neopakovateľná osobnosť, ochrannú ruku svojich rodičov bude potrebovať stále viac – minimálne ešte 18 rokov... ☺ 

Za prvý rok života sa dieťatko rozvíjalo v mnohých smeroch, po stránke fyzickej i psychickej. Obrovský pokrok nastal v motorike – jemnej (drobné pohyby rúk, úchopy...), hrubej (sedenie, lozenie, chodenie), v sociálnej oblasti i v rozvoji reči, mimiky, fantázie, myslenia. Pokrok, ktorý dieťa urobilo za prvý rok svojho života, už nikdy nebude taký enormne rýchly.

Čo všetko dokáže dieťa v 12. mesiaci?

Hrubá motorika

Dieťa dokáže stáť a v stoji pri nábytku sa dokáže postaviť na pičky alebo sa postaví niekedy na jednu nohu.

Dokáže urobiť prvé samostatné kroky.

     Akonáhle sa naučí samostatne chodiť, naučí sa tiež pustiť sa bez držania zo stoja    opatrne do sedu a zo sedu sa bez držania posadiť.

Niektoré deti už dokážu prekročiť nízke prekážky a s pomocou chodiť po schodoch a tiež sedieť na vyvýšenej ploche.

Ich úchop býva pevný – dokážu sa udržať voľne visiac nielen na našich prstoch, ale aj na hrazdičke.

Jemná motorika

Tým, že sa rozvíjajú pohyby ruky, ukazuje to na narastajúce skúsenosti dieťaťa a jeho rozvíjajúci sa intelekt.

      Ruka siaha s istotou smerom k pozorovanému predmetu.

     Už pred uchopením predmetu sa adaptívne prispôsobuje veľkosti, tvaru a polohe   

      predmetu

Isté, jemné a presné  vedenie ruky s hračkou k cieľu – napr. dieťa s istotou trafí kľúčovú dierku, alebo otočí ruku, v ktorej drží korunu tak, aby bola minca rovnobežná so štrbinou v pokladničke.

       Keď zvládne tieto schopnosti, je schopné sa naučiť postaviť kocku na kocku.

 Dieťa je schopné postupne stále lepšie vykonávať každou rukou iný pohyb – takže v 11. až 12. mesiaci jedna ruka vykonáva činnosť skôr pomocného charakteru (napr. drží fľašu)  a druhá vykonáva vlastnú prácu (vhadzuje gulôčku).

Už chodí

Túto otázku dostávajú rodičia často. Čakanie na prvý krok dieťatka môže byť občas frustrujúce. Pre rodičov je signálom zdravého vývoja dieťaťa po pohybovej stránke, a tiež znakom osamostatňovania sa. Čas prvých krôčikov a samostatnej chôdze je však individuálny. Najprv sa dieťa obracalo, potom sedelo, naučilo sa postaviť a stáť. Približne vo veku 9 – 10 mesiacov sa objavuje prvý krok (obchádzanie nábytku ap.). Neskôr sa rozvíja chôdza ďalej, niektoré deti začnú chodiť v 11. či 12. mesiaci. Niektoré sú opatrnejšie a dlhšie chodia s pridŕžaním sa rúk rodiča ap.

Širšia norma udáva, že zdravé dieťa sa naučí samostatne chodiť najneskôr do 17. – 18. mesiaca. Avšak, to, že samostatne chodí ešte neznamená, že sa vývin jeho chôdze ukončil. Naopak, chôdza sa zdokonaľuje – dieťa chodí po rovnej dlážke, po tráve, v snehu, z kopca, učí sa chodiť dopredu, dozadu, prekračovať prekážky ap. Pre zdravý vývin dieťaťa nie je vhodné podporovať jeho chôdzu v chodúľkach. Ich používanie nie je bezpečné a vedie k zlozvykom – chôdza na špičkách, krivenie chrbtice ap. Platí, že dieťa začne samo chodiť vtedy, keď je na to (fyzicky i psychicky) pripravené.

Rozpráva

Každé dieťa je originálne, nielen čo sa týka výzoru, záujmov, ale aj reči. Kým niektoré detičky už v roku džavocú, iné si na svojom prejave dávajú záležať. Je to individuálne. Spočiatku sa rozvíja porozumenie, až potom aktívna slovná zásoba, teda slová, ktoré dieťa správne spojí s danou vecou (napr. auto) a pomenuje ich. Koncom 12. mesiaca niektoré deti používajú asi 5 – 20 aktívnych slov, zväčša sú to slová: pa-pa, bác, ma-ma, ta-ta, ha-vo...

Zvyšuje sa záujem o riekanky, obrázky, čo by mali rodičia podnecovať pozeraním vhodných knižiek. Dieťa by malo zdieľať pozornosť, teda prstom ukazovať na to, čo ho zaujme, na čo rodič reaguje pomenovaním, uistením: „Áno, to je pes. Robí hav-hav.“ Samozrejme, veľmi motivujúca je pochvala.  

 

Hra a postoj  

Ročné dieťa sa už dokáže aj krátko zahrať. Vie vkladať geometrické tvary do skladačky, ktoré mu rodič pomáha pomenovať. Skladá kocky na seba, kolieska na tyč, ťahá hračku na povrázku, ukladá a vyťahuje predmety zo škatule, rozpoznáva niektoré zvieratká na obrázkoch. Sociálne zručnosti sa takisto rozvíjajú. Dieťa už dokáže reagovať na výzvy rodiča, napr. „Daj mi auto.“ Už vie rozlišovať jednoduché príkazy, čo je dovolené – zakázané, správne – nesprávne.

Má záujem hrať sa, avšak skôr s dospelými, ktorí mu rozumejú a dokážu sa mu prispôsobiť. V tomto veku sa ešte malé deti nedokážu hrať so svojimi rovesníkmi, hrajú sa vedľa seba, prípadne si berú hračky. Je to preto, že dieťa v tomto veku je ešte príliš zamerané na seba a svoje potreby.

Nesmieme zabudnúť na to, že aj keď dieťa začína chápať, že druhý prežíva bolesť a prejavuje  aj akýsi súcit, keď niekto predstiera plač, aj tak zostáva veľmi egocentrické a zamerané na seba a svoje potreby. Jeho mottom je: všetko je moje a všetci sú tu len pre mňa. Napríklad dieťa vytrvalo vyžaduje, ak niečo chce a odmieta to, čo sa mu nepáči. Jeho tvrdohlavosť dokáže rodičov prekvapiť... :)

Požičať hračku, vypýtať si ju, neplakať, keď niekto hračku vezme – to všetko je výchovná úloha rodičov. Je potrebné ho citlivo viesť k tomu, aby sa dokázalo rozdeliť a postupne spolupracovať. Využiť na to možno aj rôzne napodobňovacie hry, pretože dieťa chce v tomto období všetko napodobňovať.

Zvedavavosť

Čo mama robí s vareškou? A čo robí tata? Na čo slúži táto vecička? Ako otvorím túto skrinku? Hoci je pre rodiča namáhavé ustriehnuť, čo všetko malý objaviteľ skúša, práve vďaka týmto skúsenostiam sa rozširuje jeho poznanie. Je to aj inšpirácia na vhodný darček pre dieťa, napr. taká detská kuchynka či dielnička učia detičky novým zručnostiam a správnym smerom im rozvíjajú ich motorické schopnosti. Vďaka zdokonalenému úchopu už totiž ročné dieťa dokáže do rúk chytiť aj drobné predmety, čo však zvyšuje nárok na jeho bezpečnosť.

Je dobré podporovať dieťa a prizývať ho napr. k pomoci v kuchyni (napr. vaľkať cesto, vykladať riad z umývačky, ukladať ponožky do skrinky ap.). Všetko, čo sa dieťa naučí si ukladá do pamäti = učí sa žiť. Dieťa  radšej napodobňuje skutočne než „akože“ symbolicky. Radšej teda vyrába niečo zo skutočného cesta a dáva to do skutočnej rúry, než akoby sa na to hralo na detskom sporáku s detským riadikom.

Ak sa nemôže zaoberať skutočnými vecami, potom sa do hry dokáže vžiť natoľko, že zaobchádza s hračkami ako so skutočnými vecami – medvedík alebo bábika už nie sú len hračkou, ale stávajú sa niekým, kto cíti, žije, potrebuje ich starostlivosť.

Nesmieme zabudnúť na to, že aj keď dieťa začína chápať, že druhý prežíva bolesť a prejavuje  aj akýsi súcit, keď niekto predstiera plač, aj tak zostáva veľmi egocentrické a zamerané na seba a svoje potreby. Jeho mottom je: všetko je moje a všetci sú tu len pre mňa. Je potrebné ho citlivo viesť k tomu, aby sa dokázalo rozdeliť a postupne spolupracovať.

Jedenie a nechuť jesť

Stále viac treba podporovať samostatnosť v jedení. Ročné dieťa už vie samo piť z hrnčeka, vie si trafiť lyžičkou do úst, hoci rado papá rukami. Do 1. roka by deti nemali konzumovať údeniny, morské plody, jahody, citrusové plody, kivi. Naďalej platí jedlá nesoliť, nekoreniť. Dieťa stále potrebuje v strave mlieko. Ak už dojčenie nie je možné, je vhodné podávať dieťaťu mliečnu formulu.

Opatrnosť so zavádzaním nových potravín platí najmä u detí, ktoré majú alergiu alebo predispozíciu na ňu. Strava by však mala byť pestrá, plná vitamínov, nemalo by v nej chýbať mäso, ovocie, zelenina, mliečne výrobky, pečivo atď. V mnohom je podobná strave dospelých. Dieťa už má dobre vyvinuté chute, vyberá si, čo jesť bude, a čo nie. Skutočne, stravovanie môže byť zábava, teda viac pre dieťa ako pre rodičov, od tých vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie. V konečnom dôsledku by však kŕmenie dieťaťa nemalo byť frustrujúce, ale mala by to byť jedna z pozitívnych častí dňa. 

                           Spracoval Mgr.Bc. Alexander Tej 

Zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa - Detské Jasle Mgr.Bc. Alexander Tej

Zariadenie  starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa - Detské Jasle 

Robotnícka 11 

Bratislava 83103

t.č.02/45 529 408            Mgr. Bc. Alexander Tej

Keď je už 5-meačné dieťa nervózne a zúrivé, agresia u detí . spracoval Mgr. Alexander Tej

Keď je už 5-meačné dieťa nervózne a zúrivé agresia u detí

Už ste to asi zažili. Váš 15-mesačný drobček si s vami vykračuje na pieskovisko. Prídete ne miesto, kde je veľa detí a potešíte sa, aké to je fajn, že sa deti spolu vyhrajú.

Je to aj tak,  až kým sa medzi ne nedostane náš drobček.

Chvíľku sa rozhliada, potom obchádza, potom to príde.

Náš drobček trhá z ruky formičky, strháva čiapky a šváca lopatkou po hlave.

Ako správna matka mu dohovoríte a vysvetlíte, že to sa nerobí.

Pustíte ho do piesku opäť, ale situácia sa opakuje.

Ako ustriehnuť prejavy malého stvorenia, ktoré sa nám javia ako známky agresivity?

 

Dlho prevládal názor, že fyzická agresia sa objavuje až v neskoršom detstve, adolescencie, ako výsledok vplyvu rovesníkov, násilností v médiách, zvýšenej hladiny mužských hormónov. U malých detí do 2. roku života, u batoliat, môžeme hovoriť o agresívnych prejavoch správaniach, ale u nich je to neuvedomované.

Nemáme sa obávať, že z malého dieťa, ktoré má agresívne tendencie, vyrastie agresívny jedinec ?

 

Určite nie. Deti až koncom prvého roka začínajú vyhľadávať sociálne kontakty a agresiu používajú ako spôsob na ochranu vlastných vecí, tzn. konflikty sa objavujú, keď si dieťa chce ochrániť svoju hračku, teritóriom, alebo nadviazať kontakt s inými deťmi, hoci v tomto veku sa deti ešte nevedia spolu hrať.

Stačí im, keď sa pozorujú navzájom a sú vedľa seba, napodobňujú svoje správanie. Ale dieťa batoľa nevie rozlíšiť správne a nesprávne, nemá empatiu voči inému dieťaťu.

 

Keď je už 5-meačné dieťa nervózne a zúrivé, neznamená to, že obdobie vzdoru bude neznesiteľné?

Určite nie. Dieťa v tomto veku nemá pomenované svoje pocity, vôbec sa v sebe neorientuje. Je to jeho prirodzený prejav, keď je napr. frustrované. To znamená, že nie sú uspokojené jeho potreby tak, ako si to predstavuje, ako to v tej chvíli potrebuje.

Dieťa v tomto veku žije daným okamihom. Keď nedostane okamžite hračku, jedlo, lízatko, bráni sa a prejavuje sa to takým správaním, ktoré sa nám zdá ako agresívne a neprípustné. Prejavy fyzickej agresie pramenia z toho, že agresia je pudová záležitosť, ale zároveň niečo, čo máme získané sociálnym učením. To znamená napodobňujem svoje okolie.

Malé detičky sa učia od svojho okolia, od toho, ako sa správa k nim ich matka, otec, babičky, dedkovia a kopírujú ich.

Dieťa to neberie ako úmyselné poškodenie svojej mamy, otca, pretože ono nemá dôvod si ich znepriateliť. Robí to neuvedomene. Dieťa je v tom úplne čisté, úprimné, nemá filter.

Dieťa to rieši pre nás nepochopiteľným spôsobom. Určite by sme ho nemali za to trestať alebo odplatiť mu to rovnakým spôsobom, pretože pre dieťa je to nelogický argument .

 

Kedy je najvyššia miera agresivity v detskom veku?

Štúdia na vzorke 20.000 detí od 2 do 11 rokov dokazuje, že dieťa najvyššiu mieru agresivity používa vo veku medzi 2 až 3 rokmi, ale prvé prejavy fyzickej agresivity sa objavujú v 17. mesiaci veku dieťaťa.

Po 3.roku plynule klesá fyzická agresia, deti sa naučia používať iné adekvátnejšie varianty presadenia svojich požiadaviek, uspokojenia potrieb tým, že si pamätajú, viac vedia, poznajú pojmy, vedia používať reč, presadzujú si svoje požiadavky.

Kedy by sme mali začať dávať pozor na to, čo deti odpozerajú z médií, aby to nemohli napodobňovať?

V súčasnom svete sa nedá vyhnúť striktnému zákazu sledovania televízie, ale treba dozerať na voľbu televíznych programov. Neodporúčam pozerať rozprávky s agresívnymi, násilníckymi postavami.

 odporúčam - sledovať rozprávky s deťmi. Pomáha to ich rozumovému vývoji, rečovému vývoju a pochopeniu, čo sa tam odohralo. Dieťa môže rozprávať o pocitoch, ktoré to v ňom vyvolalo, a na druhej strane deti napodobňujú to, čo vidia.

Ak by sa to všetko dalo zhrnúť - ako sa dá najlepšie prežiť obdobie agresivity a vzdoru detí predškolského veku ?

Dieťa je bystré, zvedavé, rozumovo na inej úrovni ako batoľa. Obdobie vzdoru prichádza z iných dôvodov - chce sa presadzovať medzi rovesníkmi .

Dieťa si chce presadzovať svoje, pretože si vytvára sebaobraz. Až v tomto veku vníma seba, svoje pocity, práva a dáva to najavo. Treba sa obrniť svätou trpezlivosťou, byť tolerantný a pracovať na sebe, svojej osobnostnej zrelosti, aby sme si nevybíjali svoje komplexy a nervozity každého dňa na malom nevinnom dieťati.

                                                Spracoval  Mgr. Bc. Alexander Tej