nedeľa 18. decembra 2016

Znaky podľa, ktorých poznáte že vaše dieťa berie či užíva drogy .vypracoval,Mgr.Alexander Tej

Znaky podľa ktorých poznáte že vaše dieťa berie či užíva drogy




Často krát túto vetu vyslovia rodičia, keď sa ich dieťa správa inak ako obvykle.
Naše dieťa je akési iné, zrejme už začala puberta ale to prejde.



Pozor všimnite si pozorne správanie svojej ratolesti  !!!

Neprítomnosť drogy v moči ešte nemusí znamenať, že ich dieťa neberie či užíva ..........


ZNAKY


Našli ste  špeciálne fajky, papieriky na ručné balenie cigariet a ručne balené cigarety neobsahujúce tabak, obaly od liekov, prázdne fľaše od alkoholických nápojov, miniatúrne štvorcové obálky s práškom ,sklené malé tuby, pliešky, prázdny alobal,fóliu, zrolované bankovky

Spozorovali ste zmeny v správaní dieťaťa,  napr. pôsobí dojmom opitosti, aj keď z neho nie je cítiť alkohol, hovorí nezreteľne, je utlmené, zmätené alebo má zhoršenú pohybovú koordináciu.

Dieťa má priateľov, často starších, alebo zrazu nových neznámych 

Obhajuje drogy, ponúka presvedčivé vysvetlenie toho, prečo ich ľudia užívajú, zdôrazňuje ich pozitívne účinky. Má neprimeraný záujem o knihy propagujúce drogy a vyhľadáva senzačné články o drogách.

Kradne doma alebo v škole, má peniaze navyše, ?

Trpí triašku, ktorú nemožno vysvetliť chorobou alebo chvíľkovým rozrušením.

Má pocit prenasledovania alebo má halucinácie , potí sa, prejavuje strach, nepokoj, bojí sa .

Uteká z domu bez vysvetliteľných príčin (napr. zamilovanosťou) , neskoré príchody domov, časté meškanie, výhovorky na  kamarátov, spolužiakov .


ĎALŠIE   ZNAKY


Nastala zmena či strata priateľov a známych, vzďaľuje svojim vrstovníkom.
Dieťa pôsobí dojmom chorobnosti a neduživosti.
Má zvýšené finančné nároky. Je nespoľahlivé.
Zanedbáva starostlivosť o zovňajšok.
Náhle sa zhoršilo jeho správanie a prospech.
Má neospravedlnené hodiny a pribúdajú neskoré príchody do školy.
U predtým celkom zdravého dieťaťa dochádza k častejším úrazom a chorobám a ďalším rôznym zdravotným problémov.
Dochádza k väčšej náladovosti, podráždenosti, úzkostným stavom a depresiám.
Dieťa sa uzatvára a je tajnostkárske.
Je neprimerane aktívne alebo nápadne mĺkve, prípadne sa tieto stavy striedajú.
Nastávajú poruchy spánku alebo naopak nadmerná spavosť.
Objavuje sa náhle zhoršenie správania, konfliktnosť a agresivita.
Dieťa upustilo od kvalitných záujmov a záľub.
Zhoršuje sa mu schopnosť sústredenia a pamäť.
Nastáva viditeľná únava a spavosť počas dňa, napr. v škole.
Je evidentná zvýšená podráždenosť a nervozita.
Nastala strata motivácie a nezáujem.
Dochádza k strate chuti do jedla alebo naopak k prejedaniu, k náhlej zmene stravovacích návykov.
Objavuje sa nevysvetliteľný hmotnostný úbytok.
U predtým normálneho dieťaťa pozorujete nezvyčajnú aktivitu a zhovorčivosť.
Objavujú sa stavy nevoľnosti alebo vracanie.
Pozorovali ste pokles záujmu o rodinu a aktivity, ktoré dieťa predtým doma zaujímali.
Dieťa má opakovane sčervenané očné spojivky alebo duchom neprítomný pohľad, či rozšírené alebo naopak zúžené zorničky.

DRUHY DROG

ALKOHOL:   typický zápach a ďalšie všeobecne známe príznaky ovplyvnenia alkoholom.


HALUCINOGÉNY AKO LSD SLANGOVO „TRIPY“ halucinácie vidí alebo počuje neexistujúce postavy, rozšírené zrenice, čudné správanie, niekedy pocity prenasledovania a nevyprovokovaná agresivita, kolísanie nálad, pohrúženosť do vnútorného sveta a zmätenosť.

HEROÍN (SLANGOVO „HERÁK“, „HERO“, „HÁČKO“)jazvy po vpichoch (ale heroín sa aj šnupe alebo fajčí), spavosť v nezvyčajnom čase, pod vplyvom drogy nereagujú zúžené zrenice na svetlo, spomalenie dychu, nezrozumiteľná reč. Pocit pohody býva striedaný apatiou. Pri odvykaní problémy ako nespavosť, zrýchlený tep, rozšírenie zreníc, výtok z nosa, potenie, podráždenosť, vracanie či nevoľnosť, hnačky, bolesti brucha a svalov.


MARIHUANA: (SLANGOVO NAPR. „TRÁVA“, „JOINT“): sčervenané očí, hlasný slovný prejav, neprimeraný smiech, typický zápach po páliacej sa zemiakovej vňati, zrýchlenie tepu, poruchy pamäti. Pri dlhodobejšom užívaní strata záujmov, hmotnostný pokles alebo naopak priberanie na hmotnosti.


PERVITÍN (SLANGOVO NAPR. „PÉČKO“ ALEBO „PERGO“): stavy nadmernej a často nezmyselnej aktivity sú charakteristické pre ovplyvnenie povzbudzujúcou látkou (pervitín, prípadne halucinogén MDMA, ktorý má zároveň povzbudzujúci efekt). Pervitín vyvoláva pomerne často pocity prenasledovania a stavy zmätenosti. Typickým príznakom býva dlhý, i viacdenný spánok ako prejav spánkovej nedostatočnosti a vyčerpania po predchádzajúcom dlhom ovplyvnení pervitínom (či MDMA). Po vysadení pervitínu sa môžu objavovať depresie.

Extáza  a  Hašiš sú  HALUCINOGÉNY   halucinácie vidí alebo počuje neexistujúce postavy, rozšírené zrenice, čudné správanie, niekedy pocity prenasledovania a nevyprovokovaná agresivita, kolísanie nálad, pohrúženosť do vnútorného sveta a zmätenosť.

                                       Vypracoval ,Mgr Alexander Tej
                   

                     Rodičia , učitelia  všímajte  si pozorne správanie detí !!!


Kto je obeťou šikanovania? STOP- ŠIKANOVANIU , časť 2. vypracoval, Mgr.Alexander Tej

Kto je obeťou šikanovania ? !!!

Stop - Šikanovaniu



1.    citlivý, tichý, utiahnutý, nepriebojný, slabší, pomalší ;


2.    ktorý sa niečím odlišuje od ostatných – farbou pleti, názormi, vierou, rečou, nejakou telesnou             odlišnosťou, menší, tučnejší, krívajúci, s okuliarmi, chorľavý


3.     ktorý sa dobre učí, ochotne pomáha, je usilovný a svedomitý, v niečom vyniká


 4.     ale aj typ, ktorý úmyselne (z rôznych závažných príčin) provokuje




Ako rozoznať obeť šikanovania?

Pozorovaním so záujmom o žiaka  môžeme  zaregistrovať  odlišnosti, znaky správania obetí:

prestávky trávia osamotene, nemajú kamarátov (opakovane)

počas prestávok sa vyskytujú čo najviac v blízkosti učiteľa

pôsobia smutne, neisto, ustrašene alebo plačlivo

často mávajú rozhádzané, špinavé, neusporiadané veci   v taške aj na lavici 

začínajú sa opakovane vyhýbať škole – zvyšuje sa počet ich ospravedlnených a postupne aj neospravedlnených vymeškaných hodín,

spolužiaci ich prehliadajú, odmietajú, nechcú vedľa nich sedieť, ani sa s nimi inak kontaktovať, napr. pri spoločných, či súťaživých činnostiach,

začínajú „strácať“ pomôcky, peniaze a iné veci

desiatu opakovane „dobrovoľne darujú

často navštevujú toaletu počas vyučovacej hodiny

vyhľadávajú „bezpečnú“ cestu domov, vyčkávajú, kým všetci spolužiaci neodídu



Šikanovanie okrem toho, že ohrozuje duševné a fyzické zdravie, znižuje aj jeho výkon, má zásadný vplyv na jeho výchovno-vzdelávacie výsledky. 
Príčin šikanovania je viac -  od tradičného tlaku spoločnosti (správať sa ako silný muž) , motívu krutosti, ktorý spôsobuje potešenie pri utrpení inej osoby až po zvedavosť a nudu, spojenú s túžbou po vzrušujúcich zážitkoch.  
Výskumy odborníkov potvrdzujú, že táto forma agresie je v našich školách jedným z najrozšírenejších sociálno–patologických javov.

                                                   Stop - Šikanovaniu 

                                                    Vypracoval , Mgr. Alexander Tej


sobota 17. decembra 2016

Ako sa šikanovanie vyvíja . STOP - ŠIKANOVANIU časť - 1 vypracoval, Mgr. Alexander Tej

                           Ako sa šikanovanie vyvíja 
                        
                       Stop - Šikanovaniu  !!!



Čo je a čo nie je šikanovanie  ? !!!

definícii šikanovania.

Slovo šikanovanie pochádza z francúzskeho „chicane“, 

Znamená opakované zámerné obťažovanie, prenasledovanie, týranie, manipulovanie, ponižovanie niekoho, kto sa nemôže alebo nedokáže brániť.

Hlavným znakom šikanovania je nerovnováha moci/sily,  pričom zahŕňa všetky formy psychického a fyzického násilia páchaného jedincom alebo skupinou  voči obeti.


Za šikanovanie označujeme také správanie, keď jeden alebo viac žiakov úmyselne a opakovane ubližuje vybranému žiakovi, robí (hovorí) niečo, čo je mu nepríjemné. 


Môže sa prejavovať  ako:

slovná agresia: nadávky, posmievanie, urážky , vyhrážanie, výsmech, nevhodné vtipkovanie a zosmiešňovanie obete

fyzická agresia: strkanie, facky, kopance, bitie, navádzanie iných na bitku, vyhrážanie sa nožom, palicou, škrtenie, ťahanie za vlasy, pichanie kružidlom či ceruzkou;

iná agresia: poškodzovanie alebo skrývanie vecí obete, trhanie, ničenie pomôcok,  či oblečenia, pomaľovanie zošita, učebnice, úloh, privlastňovaním  si vecí obete;

psychické manipulovanie a týranie: zadávanie nezmyselných príkazov, nútenie k posluhovaniu a k noseniu rôznych vecí - desiata, cigarety, peniaze, šminky... 


Vývoj a stupne šikanovania


Rozvinuté šikanovanie    sa neobjavuje zo dňa na deň. 
Má svoje zákonité etapy vývoja  na prvý pohľad od „nevinného“ štádia môže postupne vyústiť až do činnosti nadobúdajúcej parametre trestného činu, v krajnom prípadne nie je vylúčená až samovražda obete ako dôsledok šikanovania.


1.stupeň: šikanovanie sa začína „nevinne, prejavuje prevažne psychickými formami násilia - ignorovaním, prehliadaním obete, vylúčením zo skupiny, neustálymi miernymi nadávkami, posmievaním, ohováraním a intrigovaním, braním desiaty alebo iných vecí.
Ak sa obeť nedokáže brániť, nikomu to nepovie a nikto v triede sa ho nezastane, vzniká riziko druhého štádia.



2.stupeň: postupne (niekedy ako výsledok skúškového stresu, neistoty, nahromadenej agresie alebo len nudy agresorov) sa začína objavovať a stupňovať fyzická agresia - občasné, ale opakované strkanie, potkýnanie, naťahovanie oblečenia,  ťahanie za vlasy, podtrhávanie stoličky, odstrkovanie, bitky, facky vyhliadnutej obete.
Ak  to pedagóg ani rodič neodhalí alebo to podceňuje, obeť sa (pod vplyvom strachu) nedokáže brániť, ostatní v triede mu nepomôžu, šikanovanie sa zosilňuje a prechádza do ďalšej fázy.



3.stupeň: v triede sa vytvorí jadro - k hlavnému agresorovi sa pridajú ďalší, utvorí sa skupinka dvoch alebo troch šikanovateľov, ktorí už postupujú systematicky a cieľavedome s cieľom upevňovať svoju moc a vplyv nielen na vybranú obeť, ale aj na ostatných spolužiakov.
Ak ani v tejto etape nedôjde k odhaleniu a riešeniu šikanovania v škole alebo na podnet  rodiča vzniká ďalší stupeň – už rozvinutého šikanovania.


4.stupeň: k agresívnej skupinke sa pridávajú ďalší a zvyšok  triedy začína obeť z rôznych príčin ignorovať a úplne vylučovať zo svojej spoločnosti, dokonca sa aj zúčastňovať na  šikanovaní. Šikanovanie sa v „nakazenej“ triede v podstate akceptuje ako normálne správanie (nepísaný zákon), začína sa šíriť po celej škole a nadobúdať každodenný charakter.


5. stupeň: všetci rešpektujú  „šikanovanie“ , agresori strácajú posledné zvyšky zábran, šikanovanie u nich môže nadobudnúť charakter závislosti a v škole „malej epidémie“, ktorej riešenie si vyžaduje veľa energie, pomoc odborníkov a navyše negatívne ovplyvní aj povesť školy.   



Typy agresorov- iniciátorov šikanovania (podľa M. Kolářa)

1.typ: primitívny, hrubý, impulzívny, s problémovým správaním, s narušeným vzťahom k autorite (často ako výsledok agresie v rodine- telesné tresty). Forma šikanovania: tvrdá fyzická agresia, založená na strachu.

2. typ:  slušný, kultivovaný, narcistický, úzkostný (rodinná výchova dôsledná, „vojenská“ bez lásky) Forma šikanovania: cielené a rafinované násilie, bez svedkov alebo cez prostredníkov.


3.typ: „vtipkár“, optimistický, obľúbený, sebavedomý, „ukecaný“ (bežná rodina, možná absencia duchovných a mravných hodnôt v rodine) Forma šikanovania: (málo empatické) násilie pre zábavu a humor.




V niektorých prípadoch, hlavne medzi dievčatami (a šikanovaní telesne postihnutých žiakov v bežnej triede) prevláda forma priamej a nepriamej verbálnej agresie, resp. psychické formy šikanovania (niekedy označované ako psychoteror).

Svojimi formami, účinkom a krutosťou je porovnateľná s fyzickou agresiou.
Prejavuje sa nemilosrdným vysmievaním, odmietaním, pokorovaním, dômyselne cieleným zraňovaním a intrigovaním.

Výsledkom býva celkové zrútenie obete (môže vyústiť do nutnosti psychiatrickej liečby, dokonca až do pokusu o samovraždu), pričom možnosti dokazovania sú veľmi obmedzené, pretože psychické šikanovanie sa dá dobre maskovať a jej realizátorkami bývajú nezriedka sociometrické hviezdy triedy ako zručné manipulátorky s mienkou celej triedy.   

                                  Stop  Šikanovaniu  !!!

                          vypracoval , Mgr.Alexander Tej

Kedy sa rodič môže stať agresorom voči dieťaťu vypracoval, Mgr.Alexander Tej

 Kedy sa rodič môže stať agresorom voči dieťaťu.              vypracoval, Mgr. Alexander Tej


 Nie je možné presne zadefinovať typického páchateľa tejto formy týrania dieťaťa. Nemusí totiž vôbec ísť o duševne chorého človeka, práve naopak, často je zneužívateľom „normálny“, vzdelaný jednotlivec rôzneho veku a sociálnej vrstvy. 

Najčastejšie ide o rodičov, ktorí nemajú trvalo uspokojované sexuálne potreby. Môže ísť tiež o rodičov, ktorí síce žijú v manželskom zväzku, avšak začala sa u nich prejavovať infantilná regresia. Preto zlyhávajú v pohlavnom živote s manželom/manželkou a nenachádzajú v ňom potrebné uspokojenie.

 Iba vo vzťahu k dieťaťu si dokážu uplatniť svoju vlastnú mocenskú či dominantnú pozíciu. Za rizikové je možné považovať aj prostredie, a to predovšetkým sexuálna uvoľnenosť rodičov, patriarchálny model rodiny, rozhárané pomery, drogová či alkoholová závislosť rodičov a s ňou súvisiaca strata morálnych zábran, ekonomická deprivácia a pod. 

V prípade fyzického týrania nesexuálnej povahy sú za rizikových považovaní rodičia s duševnou poruchou, impulzívni rodičia, rodičia žijúci v strese či rodičia nespokojní so svojim sociálnym či ekonomickým statusom. Prevažne ide o nevyzreté osobnosti, ktoré veria v účinok trestania, ale tiež o príliš mladých rodičov a rodičov, ktorí neprejavujú o dieťa dostatočný záujem.
           
  Za osobitnú formu rizikovosti považuje Vágnerová (2008) tzv. Médein syndróm. Ten sa vyskytuje v prípadoch, kedy manželia uvažujú o rozvode, pričom jeden z partnerov sa druhému snaží ublížiť tým, že týra ich spoločné dieťa – najčastejšie ide o otca, ktorý takýmto spôsobom ubližuje svojej manželke, matke dieťaťa. Často sú obeťami týrania tiež deti rodičov, ktorí sú z nejakého dôvodu frustrovaní. Títo rodičia veľmi intenzívne prežívajú svoje neúspechy, či už v profesijnom alebo osobnom živote. Svoju frustráciu si často vybíjajú na najzraniteľnejších blízkych, teda na deťoch.
           
  za rizikových rodičov možno považovať:

rodičov, ktorí trpia istou anomáliou osobnosti, prípadne rodičov s prílišnou agresivitou,
-     rodičov, ktorí sú nezrelými osobnosťami, frustrovanými zo životných neúspechov, dospelých, ktorí majú príliš nízku úroveň svojej vlastnej identity,
-          rodičia s určitou formou mentálnej retardácie,
-          rodičia s odlišným životným štýlom (špecifické náboženstvá a pod.),
-          rodičia, ktorí boli v detstve týranými.
J  
       jednoznačná predispozícia k syndrómu CAN prakticky neexistuje. 

Za rizikové je možné považovať vzťahy v rodine. Na strane rodičov sa rizikovosť posudzuje na základe určitých kritérií, ako napríklad neplnoletí rodičia, rodičia so závislosťou, rodičia, ktorí dieťa nechceli, rodičia s HIV či, rodičia s psychiatrickou diagnózou, nevlastní či osamelí rodičia, rodičia s nestabilným partnerským či manželským vzťahom, rodičia, ktorí odmietajú starostlivosť, ktorá im bola odporučená a rodičia, medzi ktorými sa objavuje domáce násilie

Bechyňová a Konvičková (2008, s. 41) uvádzajú niekoľko rizikových faktorov, ktoré je možné pozorovať na strane rodičov v súvislosti so zanedbávaním ich dieťaťa. 


Za rizikových je v tomto smere možné považovať rodičov, ktorí boli v detstve bití, prípadne rodičov, ktorí už boli trestne stíhaní. Za rizikových autorky ďalej považujú rodičov, ktorí sú sociálne izolovaní, trpia depresiami, prežili množstvo stresujúcich situácií, majú od dieťaťa nerealistické očakávania, využívajú tvrdé tresty a správanie dieťaťa vnímajú ako problematické či provokatívne. Podľa autoriek „rizikové faktory na strane rodičov veľmi často vychádzajú z ich vlastných skúseností z detstva a obdobia dospievania.“


Hovorí sa aj o rizikových faktoroch prostredia. Môže ísť o sociálnu izoláciu, kedy rodičia nemajú prirodzenú podporu od svojho okolia, prípadne ide o rodiny neusporiadané, bez prejavovania emócií, chudobné rodiny a celkovo rodiny v sociálnej izolácii. 

                            Vypracoval  Mgr. Alexander Tej

utorok 13. decembra 2016

Prevencia a boj proti sexuálnemu zneužívaniu maloletých na Slovensku .Vypracoval,Mgr.Alexander Tej

Prevencia a boj proti  zneužívaniu maloletých na Slovensku .


Prevenciu sexuálneho zneužívania detí rozlišujeme na primárnu, sekundárnu a terciárnu.


Na Slovensku pôsobia mimovládne organizácie so širokým spektrom služieb, ktoré

dokážu často reagovať flexibilnejšie ako štátne orgány. Spomenúť môžeme napríklad

Centrum Slniečko alebo Spoločnosť priateľov detí L(i)enka. Slniečko poskytuje

všeobecno-prospešné služby týraným, zneužívaným a zanedbávaným deťom, obetiam

domáceho násilia, šikanovania, sexuálnych útokov a znásilnenia a napomáha účinnému

a komplexnému riešeniu týchto problémov. Taktiež vykonáva opatrenia sociálno právnej

ochrany detí a sociálnej kurately, sociálnych služieb, poradenstva a prevencie vo svojich

zariadeniach a realizuje preventívne, vzdelávacie a poradenské projekty zamerané na

riešenie tohto sociálno-patologického javu. Slniečko tiež poskytuje pomoc deťom a

ženám, ktoré sa stali obeťami domáceho násilia.



Spoločnosť priateľov detí L(i)enka je nezisková organizácia, ktorej základným

poslaním je pomôcť deťom ohrozeným násilím alebo inou formou sociálnej patológie.

Svoje poslanie napĺňa v spolupráci s Klinikou detí a dorastu pri Detskej fakultnej

nemocnici v Košiciach a Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika


 Občianske združenie Labyrint sa

venuje prevencii sexuálneho zneužívania dievčat a chlapcov. Jeho snaha je založená na

skutočnosti, že deti, ktoré sa cítia slobodné, silné a nezávislé, sa oveľa menej stávajú

obeťami sexuálneho zneužívania alebo ak aj boli sexuálne zneužité, rýchlejšie

vyhľadajú pomoc. Labyrint sa nezameriava len na pomoc mladistvým, ale aj matkám,

otcom, vychovávateľom a učiteľom v materských a základných školách. Aktivity

prebiehajú formou workshopov, kde s deťmi spoločne rozpracovávajú preventívne

stratégie, ako i konkrétne spôsoby konania. Pomocou rolových hier, skupinových

diskusií a kreatívnych techník podporujú dievčatá a chlapcov, aby dôverovali svojim

pocitom a schopnostiam. Paralelne pracujú s rodičmi, učiteľmi, učiteľkami a

vychovávateľkami. Prostredníctvom seminárov poskytujú základné alebo podrobnejšie

informácie a skúsenosti z oblasti prevencie sexuálneho zneužívania dievčat a chlapcov



Ďalšou možnosťou pre obete zneužívania je Linka detskej istoty, ktorá pôsobí pod

záštitou Slovenského výboru UNICEF a je prvou telefonickou linkou špecializovanou

na problematiku detí a mládeže na Slovensku. Svoje služby poskytuje od roku 1996 a

ako jediná pracuje v nepretržitej prevádzke, vrátane víkendov a sviatkov. Linka je

bezplatná, anonymná a odborne garantovaná. Umožňuje okamžitý telefonický kontakt

dieťaťa pri potrebe komunikácie alebo konkrétnej pomoci v krízovej alebo stresujúcej

situácii. Rozhovor vedie odborník, schopný kvalifikovane usmerniť dialóg a poskytnúť

dieťaťu vhodné informácie. Telefonický kontakt poskytuje volajúcemu dieťaťu pocit

istoty a citovej podpory. Dieťa je ubezpečené, že je tu niekto výlučne pre neho, niekto,

kto akceptuje jeho problém a podľa možností sa ho snaží vymaniť z negatívnych


pocitov.
                                      
                                                  Vypracoval , Mgr. Alexander Tej

Znaky, podľa ktorých spoznáme sexuálne zneužívané deti: časť -3 vypracoval ,Mgr.Alexander Tej

Znaky, podľa ktorých spoznáme sexuálne zneužívané deti .

Deti do 5 rokov: Nemajú pocit istoty a s nápadným strachom „visia“ na rodičoch, v

prítomnosti konkrétnej osoby (zneužívateľa) prejavujú mimoriadne silný strach (vo viac

ako 90% prípadoch je to známy človek alebo príbuzný, v takmer 50% vlastný rodič).

Dieťa často hystericky kričí pri prebaľovaní, prípadne pri vyzliekaní bielizne. V okolí

genitálií možno pozorovať niektoré fyzické znaky alebo aj zápaly v krčnej, análnej

alebo genitálnej oblasti. Môže sa vyskytnúť regres ako obranný mechanizmus, sexuálne

správanie neúmerné veku, neprítomný pohľad, nešťastný výraz, smutná nálada,

rozpačitosť, agresivita, utiahnutosť, problémy s jedením, chronické zobúdzanie sa,

pomočovanie, kreslenie pohlavných orgánov, strata záujmu o zábavné aktivity,

rozprávky a hry s inými deťmi. Dieťa sa môže považovať za zlé.

Deti medzi 5-12 rokmi: Naznačujú, že poznajú alebo majú určité tajomstvá, ktoré však

nemôžu nikomu prezradiť. Hovoria o akomsi probléme svojho kamaráta, začínajú

klamať, nadávať s cieľom upútať na seba pozornosť. Majú so sebou nevysvetliteľné

obnosy peňazí alebo darčeky. Majú desivé sny, neochotne sa vyzliekajú, napríklad pred

telocvikom. Bez vysvetlenia začnú neznášať určitú dospelú osobu. Ich sexuálna aktivita

je neprimeraná veku, kreslia sexuálne inšpirované obrázky. Trpia infekciami močových

cieť, krvácaním či zvýšenou citlivosťou v genitálnej alebo análnej oblasti. Majú

problémy s jedením, depresie. O sebe majú zlú mienku, utekajú z domova, pokúšajú sa

zneužiť ďalšie deti, a pod.

Deti nad 13 rokov: Majú vyššie spomínané príznaky a okrem nich sklon k užívaniu

drog, trpia stratou pamäte, sú neschopné sa sústrediť, izolujú sa od ostatných detí, majú

prudké výbuchy hnevu a pocity viny .Sklon k zvýšenej sexuálnej aktivite až k prostitúcii a sebapoškodzovaniu.

                                          vypracoval  Mgr .Alexander Tej

METÓDY PREVENCIE SYNDRÓMU CAN časť - 2 , Vypracoval,Mgr. Alexander Tej

METÓDY PREVENCIE SYNDRÓMU CAN.

Je potrebné

Definovať a charakterizovať problematiku syndrómu CAN a prevencie v tejto oblasti. 

Postoj sociálnych pracovníkov,učiteľov,lekárov k preventívnym aktivitám v oblasti syndrómu CAN

Cieľ

Overiť a komparovať postoj  k metódam a realizovaniu preventívnych aktivít v oblasti týrania, zneužívania a zanedbávania detí a ich postoj k rizikovosti vybraných skupín detí.  

Odporúčania pre prax


častejšia prevencia syndrómu CAN a to prakticky neustále vo všetkých jej úrovniach a formách,



- rozsiahla kampaň o možnostiach rozpoznania dieťaťa so syndrómom CAN a o možnostiach pomoci (TV, noviny, internet)



- v zmysle primárnej prevencie realizovať informačnú linku pre syndróm CAN (odborná pomoc a poradenstvo)



- vzdelávanie učiteľov, pediatrov, odborných lekárov, vychovávateľov, sociálnych pracovníkov, policajtov, sudcov-právnikov

- povinné zúčastnenie sa tehotných žien na prednáške zameranej na predchádzanie syndrómu CAN (pôsobenie foriem trestov)

- osveta zameraná na mládež v rámci výchovy na rodičovstvo

- v rámci sekundárnej prevencie intenzívne sledovanie a kontrola detí z vybraných rizikových skupín

                      Vypracoval, Mgr. Alexander  Tej

http://alexandertej.blogspot.sk/

http://alexandertej.blogspot.sk/

Štandard: Ranná a večerná toaleta - pre DSS, Domov Seniorov/ Vypracoval Mgr.Alexander Tej

Štandard: Ranná  a  večerná toaleta           Vypracoval Mgr. Alexander Tej
Procesuálny štandard výkonu:
 Zákon č. 576/2004 Z.z. / o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s ich
poskytovaním/
Vyhl. č. 109/2009 Z.z. / výber zdravot. výkonov v Katalógu zdrav. výkonov vykonávaných v rámci ZSS

Cieľ:
zabezpečiť klientovi pomoc pri osobnej hygiene
umyť klienta na posteli, resp. v kúpeľni ,   predchádzať vzniku komplikácií
Cieľová skupina:
Klienti - sociálnych služieb, domova senirov  /  klienti s deficitom seba opatery
Audit / Kontrola
 najmenej  1x   za  rok  a p. p.
Kontrolu vykonal:
Riaditeľ/ka, Vedúci/ca  zariadenia , Hlavná sestra ,staničá

Podpis zodpovedného pracovníka:

Kritéria štruktúry:
 pracovníci: sestra, zdravotnícky asistent (opatrovateľka)
 prostredie: kúpeľňa, posteľ klienta
pomôcky: osobná a posteľná bielizeň, uteráky, hygienické potreby, rukavice,
umývadlo, lavor ,žinka  a iné pomôcky podľa potreby
 dokumentácia : kúpací plán  klientov

Kritéria štandardu






















- Sestra, zdravotnícky asistent (opatrovateľka) – posúdia

-u klienta rozsah pohybovej aktivity, schopnosť a ochotu
spolupracovať.
 -vysvetlia klientovi postup pri hygienickej starostlivosti.
- zabezpečí klientovi  intimitu a uloží ho do vhodnej polohy podľa
zdravotného stavu. Ak to stav klienta dovolí, osobná hygiena sa vykonáva v kúpeľni. Na izbe podľa potreby a zdrav stavu  klienta
- umiestni hygienické pomôcky na dosah ruky a pomôže klientovi vyzliecť sa
- postupuje pri toalete hygienou tváre, krku, pokračuje umývaním horných
končatín, podpazušia, rúk, hrudníka, brucha, chrbta a genitálnej oblasti (pri výkone
-podporuje klienta v samoobslužných aktivitách, pomôže mu podľa potreby
pri jednotlivých úkonoch, pričom kompenzuje iba tie pohyby, ktoré klient nemôže vykonávať sám.
- priebežne vymieňa vodu v umývadle, dbá na udržanie teploty a čistoty vody.
 - venuje zvýšenú pozornosť umytiu a vysušeniu kožných záhybov ( u žien
pod prsníkmi, v slabinách, v podbruší, v gluteálnej oblasti).
-po dôkladnom osušení kože jemnými krúživými pohybmi dlaní, prstov
premasíruje pokožku masážnym prostriedkom, pričom kontroluje stav kože (
začervenanie, mokvanie atď.) a ošetrí podráždenú pokožku.
- upraví klientovi nechty, vlasy a oblečie osobnú bielizeň.
- zaznamenáva do dokumentácie zistené problémy a údaje súvisiace
s výkonom.
- zabezpečí dekontamináciu a uloženie použitých pomôcok.
Kontrolované
Kritéria výsledku:
Klient má zabezpečenú pomoc pri osobnej hygienickej starostlivosti.

 V dokumentácii sú zaznamenané údaje súvisiace s vykonaním hygienickej
starostlivosti.
Klient je poučený, aby informoval sestru ,zdrav.asistenta ,personál  o zmenách v zdravotnom stave.


ŠIKANOVANIE NA PRACOVISKU AKO BOJOVAŤ..... PROTI TOMU

  ŠIKANOVANIE  NA  PRACOVISKU AKO BOJOVAŤ..... PROTI TOMU ........                                                  Mgr. Bc. Alexander...