nedeľa 5. novembra 2017
nedeľa 22. októbra 2017
Priebeh zamestnaní - Profesionálna prax
Pri ebeh zamestnaní
- profesi onálna prax
aktuálne
Slovenský Červený Kríž -
Lektor / Pedagóg - Kurzov
Riaditeľ - Zari adeni e starostli vosti o deti
do 3 rokov veku di eťaťa, (Detské Jasle) Robotnícka 11,BA.
Detské Jasle - Riaditeľ
Robotnícka 11, BA
UNICEF
- Li nka detskej i stoty, odborný poradca li nky
v mi nulosti
Stredi sko soc. služi eb
- Vedúci zari adeni a
ARCHA dom seni orov Vedúci
Terapeuti ckého úseku
UPSVaR - Brati slava Kurátor , Kolízny opatrovník
Detská Nemocni ca Kramare - Detská Psychi atri a
Detská Nemocni ca Kramare – Chi rurgi cká kli ni ka
Vojenská Nemocni ca Praha - Áro , Chi rurgi cká
kli ni ka
štvrtok 5. októbra 2017
Ako a kedy pripraviť dieťa na príchod nového súrodenca ?! spracoval: Mgr. Alexander Tej
Ako a kedy pri pravi ť di eťa na príchod nového súrodenca ?!
Ak ste sa práve rozhodli ,
že svojmu prvorodenému di eťatku
zaobstaráte bračeka alebo sestri čku,
i ste vás napadne aj to, ako svoje
prvé di eťa na túto novú si tuáci u
pri pravi ť.
Nedá sa vopred odhadnúť, ako ktoré di eťa
zvládne príchod súrodenca do rodi ny,
no exi stujú aspoň spôsoby, ako mu to
čo najvi ac uľahči ť. Pozri me
sa na ni ekoľko možností.
Oznámte mu radostnú novi nku
Poki aľ je vaše
prvé di eťatko vo veku, kedy už
dokáže ako-tak chápať (jednoročnému di eťaťu
by ste asi ťažko ni ečo vysvetľovali ),
povedzte mu, že onedlho k vám pri budne malé
bábätko.
Skúste
mu ukázať obrázky malých bábäti ek
a vysvetli te mu, že takýto
drobček o pár mesi acov bude aj
u vás doma.
Budujte vzťah
Dovoľte vášmu prvorodenému nadvi azať
vzťah so svojím budúci m súrodencom
ešte v brušku môže skúšať, ako kope, počúvať zvuky z bruška, rozprávať
sa s bábätkom v brušku a podobne.
Aby
ste to svojmu prvorodenému drobčekovi
čo najvi ac uľahči li ,
rozprávajte mu o tom, že bude pre svojho malého súrodenca veľkým bratom či sestrou a naučí ho všetko, čo vi e. Takto môžete v di eťati vybudovať poci t
dôleži tosti .
S di eťatkom
môžete absolvovať aj ultrazvukové vyšetreni e,
ak o to prejaví záujem.
S di eťatkom môžete absolvovať aj ultrazvukové vyšetreni e, ak o to prejaví záujem.
Pri pravujte ho na veľkú zmenu
Postupne ho pri pravujte
na to, že mami čka bude musi eť na pár dní odísť do pôrodni ce,
aby odti aľ mohla pri ni esť
bábätko.
Ak je di eťatko
na vás príli š navi azané, je dobré skúsi ť
ho pri vykať aj na čas strávený bez
vás pod dozorom ocka či babi čky a poki aľ
plánujete dať di eťa do škôlky,
urobte tak ni ekoľko mesi acov predtým, než sa bábätko narodí. Inak by váš
prvorodený potomok mohol mať poci t,
že ste sa ho „zbavi li “ a poslali
ho do škôlky, aby ste mohli byť doma
s jeho malým súrodencom.
Všetky väčši e zmeny je lepši e
uskutočni ť skôr,
než
bude bábätko na svete. Mali by ste
mať vyri ešenú otázku spani a. Najmä ak bude potrebné, aby starši e di eťatko
prenechalo posti eľku svojmu malému
súrodencovi , je treba pri vyknúť ho na spani e
v novej posteli ni ekoľko mesi acov
vopred.
Dopredu si
premysli te, ako asi bude vyzerať váš bežný deň po narodení bábätka
a snažte sa pri spôsobi ť každodenný rytmus starši eho
di eťatka tak, aby potom nemuselo
prechádzať výraznými zmenami .
Zapojte
ho do príprav
Pri chystaní výbavi čky
dovoľte vášmu prvému drobcovi
pomáhať. Ak bude mať záujem, vezmi te
ho na nákup oblečeni a, nechajte ho
vybrať nejakú drobnosť pre svojho budúceho bračeka alebo sestri čku.
Nenúťte ho však do ni čoho, ak o to samo nejaví záujem, mohlo by to v ňom
vyvolať odpor.
Pre lepši u
názornosť a predstavu o bábätku môžete so svojím starším di eťatkom nacvi čovať
na bábi ke. Ukážte di eťatku, ako môže bábätko jemne pohladi ť, chyti ť
za rúčku a podobne.
Každé
di eťa je i né...
Napokon
si treba uvedomi ť, že každé di eťatko je i né a aj každá si tuáci a
je jedi nečná. Preto nemožno reakci e prvorodeného na príchod svojho súrodenca vopred
predpovedať.
Môžete
urobi ť veľa, aby ste svojho drobca
na túto veľkú zmenu čo najlepši e pri pravi li , no veľa závi sí
aj od jeho veku a celkovej zrelosti
či povahy.
Nezabúdajte, že po narodení
bábätka vás vaše prvé di eťa bude
veľmi potrebovať,
preto
ho treba zahrnúť množstvom pozornosti
a lásky aj keď to ni ekedy môže
byť skutočne vyčerpávajúce.
Vyhraďte
si nejaký čas len pre seba
a svoje prvé di eťatko, napr.
kým bábätko spi nká.
A okrem
toho sa usi lujte čo najvi ac zapájať drobca do starostli vosti
o jeho malého súrodenca
– nechajte ho asi stovať
pri prebaľovaní, kúpaní či obli ekaní.
Buďte
pri pravení aj na to, že vaše di eťa môže prejavovať svoju ži arli vosť rôznymi
spôsobmi – je to pri rodzené. Každé di eťa
je i né a každé potrebuje i ný čas, aby si
zvyklo na zmeny, ktoré vstúpi li do jeho ži vota.
Vyzbrojte sa trpezli vosťou a uvi díte,
že čoskoro budete mať doma dvoch malých drobcov, ktorí sa budú spolu pekne hrať
, môže to
však trvať rozli čne dlho..
Spracoval : Mgr .
Alexander Tej
streda 20. septembra 2017
1 - Ročné dieťaťa a jeho vývoj . spracoval , Mgr.Bc. Alexander Tej
1 - Ročné di eťaťa a jeho vývoj .
mám 1 rok
Samostatnosť – črta,
ktorú rodi či a
u svojho ročného di eťatka môžu
pozorovať čoraz vi ac –
v pokusoch o chôdzu, jedeni e,
hru atď. A hoci sa
z malého bábätka za 12 mesi acov
vykľúva neopakovateľná osobnosť, ochrannú ruku svoji ch
rodi čov bude potrebovať stále vi ac – mi ni málne ešte 18 rokov... ☺
Za prvý rok ži vota sa di eťatko rozvíjalo v mnohých smeroch, po stránke
fyzi ckej i psychi ckej. Obrovský pokrok nastal v motori ke – jemnej (drobné pohyby rúk, úchopy...), hrubej
(sedeni e, lozeni e, chodeni e),
v soci álnej oblasti i v rozvoji reči , mi mi ky,
fantázi e, mysleni a. Pokrok, ktorý di eťa
urobi lo za prvý rok svojho ži vota, už ni kdy
nebude taký enormne rýchly.
Čo všetko dokáže di eťa v 12.
mesi aci ?
Hrubá motori ka
Di eťa dokáže
stáť a v stoji pri nábytku sa dokáže postavi ť na pi čky alebo
sa postaví ni ekedy na jednu nohu.
Dokáže urobi ť prvé
samostatné kroky.
Akonáhle sa naučí samostatne
chodi ť, naučí sa ti ež pusti ť
sa bez držani a zo stoja opatrne do sedu a zo sedu sa bez
držani a posadi ť.
Ni ektoré
deti už dokážu prekroči ť nízke prekážky a s pomocou chodi ť po schodoch a ti ež
sedi eť na vyvýšenej ploche.
Ich úchop býva pevný –
dokážu sa udržať voľne vi si ac ni elen
na naši ch prstoch, ale aj na hrazdi čke.
Jemná motori ka
Tým, že sa rozvíjajú pohyby ruky,
ukazuje to na narastajúce skúsenosti
di eťaťa a jeho rozvíjajúci sa i ntelekt.
Ruka si aha
s i stotou smerom k pozorovanému
predmetu.
Už pred uchopením predmetu sa adaptívne pri spôsobuje veľkosti ,
tvaru a polohe
predmetu
Isté, jemné a presné vedeni e ruky s hračkou k ci eľu –
napr. di eťa s i stotou
trafí kľúčovú di erku, alebo otočí
ruku, v ktorej drží korunu tak, aby bola mi nca
rovnobežná so štrbi nou v pokladni čke.
Keď zvládne ti eto
schopnosti , je schopné sa nauči ť postavi ť
kocku na kocku.
Di eťa
je schopné postupne stále lepši e
vykonávať každou rukou i ný
pohyb – takže v 11. až 12. mesi aci jedna ruka vykonáva či nnosť
skôr pomocného charakteru (napr. drží fľašu) a druhá vykonáva vlastnú
prácu (vhadzuje gulôčku).
Už chodí
Túto otázku dostávajú rodi či a často. Čakani e
na prvý krok di eťatka môže byť občas
frustrujúce. Pre rodi čov je si gnálom zdravého vývoja di eťaťa
po pohybovej stránke, a ti ež
znakom osamostatňovani a sa. Čas
prvých krôči kov a samostatnej
chôdze je však i ndi vi duálny.
Najprv sa di eťa obracalo, potom
sedelo, nauči lo sa postavi ť a stáť. Pri bli žne vo veku 9 – 10 mesi acov
sa objavuje prvý krok (obchádzani e
nábytku ap.). Neskôr sa rozvíja chôdza ďalej, ni ektoré
deti začnú chodi ť v 11. či
12. mesi aci .
Ni ektoré sú opatrnejši e a dlhši e
chodi a s pri dŕžaním sa rúk rodi ča
ap.
Ši rši a norma udáva, že zdravé di eťa
sa naučí samostatne chodi ť najneskôr
do 17. – 18. mesi aca. Avšak, to, že
samostatne chodí ešte neznamená, že sa vývi n
jeho chôdze ukonči l. Naopak, chôdza
sa zdokonaľuje – di eťa chodí po
rovnej dlážke, po tráve, v snehu, z kopca, učí sa chodi ť
dopredu, dozadu, prekračovať prekážky ap. Pre zdravý vývi n
di eťaťa ni e
je vhodné podporovať jeho chôdzu v chodúľkach. Ich používani e ni e je
bezpečné a vedi e
k zlozvykom – chôdza na špi čkách,
kri veni e
chrbti ce ap. Platí, že di eťa začne samo chodi ť
vtedy, keď je na to (fyzi cky i psychi cky)
pri pravené.
Rozpráva
Každé di eťa je ori gi nálne,
ni elen čo sa týka výzoru, záujmov,
ale aj reči . Kým ni ektoré deti čky
už v roku džavocú, i né si na svojom prejave dávajú záležať. Je to i ndi vi duálne. Spoči atku sa rozvíja porozumeni e,
až potom aktívna slovná zásoba, teda slová, ktoré di eťa
správne spojí s danou vecou (napr. auto) a pomenuje i ch. Koncom 12. mesi aca
ni ektoré deti
používajú asi 5 – 20 aktívnych slov, zväčša sú to slová: pa-pa, bác,
ma-ma, ta-ta, ha-vo...
Zvyšuje sa záujem o ri ekanky,
obrázky, čo by mali rodi či a
podnecovať pozeraním vhodných kni ži ek. Di eťa
by malo zdi eľať pozornosť, teda
prstom ukazovať na to, čo ho zaujme, na čo rodi č
reaguje pomenovaním, ui stením: „Áno,
to je pes. Robí hav-hav.“ Samozrejme, veľmi
moti vujúca je pochvala.
Hra a postoj
Ročné di eťa sa už
dokáže aj krátko zahrať. Vi e vkladať geometri cké
tvary do skladačky, ktoré mu rodi č
pomáha pomenovať. Skladá kocky na seba, koli eska
na tyč, ťahá hračku na povrázku, ukladá a vyťahuje predmety zo škatule,
rozpoznáva ni ektoré zvi eratká na obrázkoch. Soci álne
zručnosti sa taki sto rozvíjajú. Di eťa
už dokáže reagovať na výzvy rodi ča,
napr. „Daj mi auto.“ Už vi e rozli šovať
jednoduché príkazy, čo je dovolené – zakázané, správne – nesprávne.
Má záujem
hrať sa, avšak skôr s dospelými ,
ktorí mu rozumejú a dokážu sa mu pri spôsobi ť. V tomto veku sa ešte malé deti nedokážu hrať so svoji mi rovesníkmi ,
hrajú sa vedľa seba, prípadne si
berú hračky. Je to preto, že di eťa
v tomto veku je ešte príli š
zamerané na seba a svoje potreby.
Nesmi eme zabudnúť na to, že aj keď di eťa začína chápať, že druhý prežíva bolesť a
prejavuje aj akýsi súci t, keď ni ekto
predsti era plač, aj tak zostáva veľmi egocentri cké a zamerané na seba a svoje potreby.
Jeho mottom je: všetko je moje a
všetci sú tu len pre mňa. Napríklad
di eťa vytrvalo vyžaduje, ak ni ečo chce a odmi eta
to, čo sa mu nepáči . Jeho
tvrdohlavosť dokáže rodi čov prekvapi ť... :)
Poži čať hračku, vypýtať si
ju, neplakať, keď ni ekto hračku
vezme – to všetko je výchovná úloha rodi čov.
Je potrebné ho ci tli vo vi esť
k tomu, aby sa dokázalo rozdeli ť a
postupne spolupracovať. Využi ť na to
možno aj rôzne napodobňovaci e hry, pretože di eťa
chce v tomto období všetko napodobňovať.
Zvedavavosť
Čo mama robí s vareškou? A čo robí tata? Na čo
slúži táto veci čka?
Ako otvorím túto skri nku? Hoci je pre rodi ča
namáhavé ustri ehnuť, čo všetko malý
objavi teľ skúša, práve vďaka týmto
skúsenosti am sa rozši ruje jeho poznani e.
Je to aj i nšpi ráci a na vhodný darček pre di eťa,
napr. taká detská kuchynka či di elni čka
uči a deti čky
novým zručnosti am a správnym
smerom i m rozvíjajú i ch motori cké
schopnosti . Vďaka zdokonalenému
úchopu už toti ž ročné di eťa dokáže do rúk chyti ť
aj drobné predmety, čo však zvyšuje nárok na jeho bezpečnosť.
Je dobré
podporovať di eťa a pri zývať ho napr. k pomoci
v kuchyni (napr. vaľkať cesto,
vykladať ri ad z umývačky,
ukladať ponožky do skri nky ap.).
Všetko, čo sa di eťa naučí si ukladá do pamäti
= učí sa ži ť. Di eťa radšej napodobňuje skutočne než „akože“ symboli cky. Radšej teda vyrába ni ečo
zo skutočného cesta a dáva to do skutočnej rúry, než akoby sa na to hralo na
detskom sporáku s detským ri adi kom.
Ak sa
nemôže zaoberať skutočnými vecami , potom sa do hry dokáže vži ť
natoľko, že zaobchádza s hračkami
ako so skutočnými vecami – medvedík alebo bábi ka
už ni e sú len hračkou, ale stávajú
sa ni ekým, kto cíti , ži je,
potrebuje i ch starostli vosť.
Nesmi eme zabudnúť na to, že aj keď di eťa začína chápať, že druhý prežíva bolesť a
prejavuje aj akýsi súci t, keď ni ekto
predsti era plač, aj tak zostáva veľmi
egocentri cké a zamerané na seba a
svoje potreby. Jeho mottom je: všetko je moje a všetci sú tu
len pre mňa. Je potrebné ho ci tli vo vi esť
k tomu, aby sa dokázalo rozdeli ť a
postupne spolupracovať.
Jedeni e a nechuť jesť
Stále vi ac treba
podporovať samostatnosť v jedení. Ročné di eťa
už vi e
samo pi ť z hrnčeka, vi e si
trafi ť lyži čkou
do úst, hoci rado papá
rukami . Do 1. roka by deti nemali
konzumovať údeni ny, morské plody,
jahody, ci trusové plody, ki vi .
Naďalej platí jedlá nesoli ť, nekoreni ť. Di eťa
stále potrebuje v strave mli eko.
Ak už dojčeni e ni e je možné, je vhodné podávať di eťaťu mli ečnu
formulu.
Opatrnosť
so zavádzaním nových potravín platí najmä u detí, ktoré majú alergi u alebo predi spozíci u na ňu. Strava by však mala byť pestrá, plná vi tamínov, nemalo by v nej chýbať mäso, ovoci e, zeleni na,
mli ečne výrobky, peči vo atď. V mnohom je podobná strave dospelých.
Di eťa už má dobre vyvi nuté chute, vyberá si ,
čo jesť bude, a čo ni e.
Skutočne, stravovani e môže byť
zábava, teda vi ac pre di eťa ako pre rodi čov,
od tých vyžaduje veľkú dávku trpezli vosti a fantázi e.
V konečnom dôsledku by však kŕmeni e
di eťaťa nemalo byť frustrujúce, ale
mala by to byť jedna z pozi tívnych
častí dňa.
Spracoval Mgr.Bc. Alexander Tej
sobota 16. septembra 2017
Zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa - Detské Jasle Mgr.Bc. Alexander Tej
Zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa - Detské Jasle
Robotnícka 11
Bratislava 83103
t.č.02/45 529 408 Mgr. Bc. Alexander Tej
Keď je už 5-meačné dieťa nervózne a zúrivé, agresia u detí . spracoval Mgr. Alexander Tej
Keď je už 5-meačné di eťa nervózne a zúri vé
agresi a u detí
Už
ste to asi zaži li . Váš 15-mesačný drobček si
s vami vykračuje na pi eskovi sko.
Prídete ne mi esto, kde je veľa detí
a potešíte sa, aké to je fajn, že sa deti
spolu vyhrajú.
Je
to aj tak, až kým sa medzi
ne nedostane náš drobček.
Chvíľku sa rozhli ada,
potom obchádza, potom to príde.
Náš
drobček trhá z ruky formi čky,
strháva či apky a šváca lopatkou po
hlave.
Ako
správna matka mu dohovoríte a vysvetlíte, že to sa nerobí.
Pustíte
ho do pi esku opäť, ale si tuáci a
sa opakuje.
Ako
ustri ehnuť prejavy malého stvoreni a, ktoré sa nám javi a
ako známky agresi vi ty?
Dlho prevládal
názor, že fyzi cká agresi a sa objavuje až v neskoršom detstve, adolescenci e, ako výsledok vplyvu rovesníkov, nási lností v médi ách,
zvýšenej hladi ny mužských hormónov.
U malých detí do 2. roku ži vota, u
batoli at, môžeme hovori ť o agresívnych prejavoch správani ach, ale u ni ch
je to neuvedomované.
Nemáme sa obávať, že z malého di eťa,
ktoré má agresívne tendenci e, vyrasti e agresívny jedi nec
?
Urči te ni e.
Deti až koncom prvého roka začínajú
vyhľadávať soci álne kontakty a agresi u používajú ako spôsob na ochranu vlastných vecí,
tzn. konfli kty sa objavujú, keď si di eťa
chce ochráni ť svoju hračku, teri tóri om,
alebo nadvi azať kontakt s i nými
deťmi , hoci
v tomto veku sa deti ešte nevedi a spolu hrať.
Stačí i m, keď sa pozorujú navzájom a sú vedľa seba,
napodobňujú svoje správani e. Ale di eťa batoľa nevi e
rozlíši ť správne a nesprávne, nemá
empati u voči
i nému di eťaťu.
Keď je už 5-meačné di eťa
nervózne a zúri vé, neznamená to, že
obdobi e vzdoru bude neznesi teľné?
Urči te ni e.
Di eťa v tomto veku nemá pomenované
svoje poci ty, vôbec sa v sebe neori entuje. Je to jeho pri rodzený
prejav, keď je napr. frustrované. To znamená, že ni e
sú uspokojené jeho potreby tak, ako si
to predstavuje, ako to v tej chvíli
potrebuje.
Di eťa v tomto veku ži je
daným okami hom. Keď nedostane okamži te hračku, jedlo, lízatko, bráni sa a prejavuje sa to takým správaním, ktoré sa nám
zdá ako agresívne a neprípustné. Prejavy fyzi ckej
agresi e prameni a
z toho, že agresi a je pudová záleži tosť, ale zároveň ni ečo,
čo máme získané soci álnym učením. To
znamená napodobňujem svoje okoli e.
Malé deti čky sa uči a
od svojho okoli a, od toho, ako sa
správa k ni m i ch
matka, otec, babi čky, dedkovi a a kopírujú i ch.
Di eťa to neberi e
ako úmyselné poškodeni e svojej mamy,
otca, pretože ono nemá dôvod si i ch znepri ateli ť. Robí to neuvedomene. Di eťa
je v tom úplne či sté, úpri mné, nemá fi lter.
Di eťa to ri eši pre nás nepochopi teľným
spôsobom. Urči te by sme ho nemali za to trestať alebo odplati ť
mu to rovnakým spôsobom, pretože pre di eťa
je to nelogi cký argument .
Kedy je najvyšši a mi era agresi vi ty v detskom veku?
Štúdi a na vzorke 20.000 detí od 2 do 11 rokov dokazuje,
že di eťa najvyšši u mi eru
agresi vi ty
používa vo veku medzi 2 až 3 rokmi , ale prvé prejavy fyzi ckej
agresi vi ty
sa objavujú v 17. mesi aci veku di eťaťa.
Po 3.roku plynule klesá fyzi cká
agresi a, deti
sa nauči a používať i né adekvátnejši e
vari anty presadeni a svoji ch
poži adavi ek,
uspokojeni a potri eb tým, že si
pamätajú, vi ac vedi a, poznajú pojmy, vedi a
používať reč, presadzujú si svoje
poži adavky.
Kedy by sme mali začať dávať
pozor na to, čo deti odpozerajú z
médi í, aby to nemohli napodobňovať?
V
súčasnom svete sa nedá vyhnúť stri ktnému
zákazu sledovani a televízi e, ale treba dozerať na voľbu televíznych
programov. Neodporúčam
pozerať rozprávky s agresívnymi , nási lníckymi
postavami .
odporúčam - sledovať
rozprávky s deťmi . Pomáha to i ch rozumovému vývoji ,
rečovému vývoju a pochopeni u, čo sa
tam odohralo. Di eťa môže rozprávať o
poci toch, ktoré to v ňom vyvolalo, a
na druhej strane deti napodobňujú
to, čo vi di a.
Ak by sa to všetko dalo zhrnúť - ako sa dá najlepši e
preži ť obdobi e
agresi vi ty
a vzdoru detí predškolského veku ?
Di eťa je bystré, zvedavé, rozumovo na i nej úrovni
ako batoľa. Obdobi e vzdoru pri chádza z i ných
dôvodov - chce sa presadzovať medzi
rovesníkmi .
Di eťa
si chce presadzovať svoje, pretože si vytvára sebaobraz. Až v tomto veku vníma seba,
svoje poci ty, práva a dáva to
najavo. Treba sa obrni ť svätou
trpezli vosťou, byť tolerantný a
pracovať na sebe, svojej osobnostnej zrelosti ,
aby sme si nevybíjali svoje komplexy a nervozi ty
každého dňa na malom nevi nnom di eťati .
Spracoval Mgr. Bc. Alexander Tej
utorok 15. augusta 2017
Reakcia detí ...... na odlúčenie spracoval Mgr. Alexander Tej
Reakcia detí ...... na odlúčeni e
Vzťah mamy a jej
di eťaťa prechádza i stým vývi nom,
sú obdobi a, kedy je di eťa na matke závi slé
a potom obdobi a, kedy sa pokúša
o separáci u. V ni ektorých obdobi ach,
najčastejši e v jeden a
pol roku, sa závi slosť na matke prechodne zvyšuje.
Mama by mala byť ci tovo dobre „zásobovaná“, nesmi e
ži ť len ci tom
ku svojmu batoľaťu, i nak by ťažko
splni la svoju úlohu byť mu stále k di spozíci i – a pri tom
znášať jeho vrtkavosť, výraznú ambi valenci u voči
sebe, stri edani e
veľkej závi slosti so sebapresadzovaním, pri
ktorom môže byť aj náhle agresívne odstrčená, ni ekedy
aj udretá.
Typi cká
chyba v správaní matky
je – podľa Mahlerovej – v tomto postoji :
Pred chvíľou si
ty nechcel byť so mnou, nechcel si
sa so mnou ani pomaznať, ukazoval si , že mamu nepotrebuješ – tak dobre, teraz zase ja
nechcem byť s tebou!
Matka (ni elen ona,
ale predovšetkým ona) má di eťaťu
uľahčovať ori entáci u v jeho vlastných ci toch. Má ti eto
ci ty „zrkadli ť“,
to znamená reagovať na ne mi mi cky a slovne i ch
komentovať, pomenovávať. Keď sa di eťa
raduje, má matka túto radosť spolucíti ť.
Keď sa di eťa hnevá, môže reagovať
slovami porozumeni a, môže kri ti cky komentovať jeho prejavy a môže sa zachovať aj i nak – i de
len o to, aby di eťa v jeho ci toch nemi atla.
„Áno, teraz cíti š toto.
S týmto ci tom sa dá urobi ť to či
ono, ale je to práve teraz tvoj skutočný ci t.“
Až ku koncu batoli vého
veku býva podľa bádateľov prekonané „rozdvojeni e“
obrazu matky na „dobrú matku“ a „zlú matku“, vzni knuté
v období symbi ózy. „Obraz matky (jej
mentálna reprezentáci a) je v tomto
období i nternali zovná, ,dobré‘ a ,zlé ‘ (uspokojujúce aj
frustrujúce) vlastnosti matky sú v
tejto reprezentáci i i ntegrované…“
Úplné odlúčeni e od matky a od domova vôbec budí u batoľaťa hlavne v druhom roku
ži vota veľmi
si lnú reakci u. Táto reakci a je nápadnejši a
ako reakci a dojčaťa v podobnej si tuáci i , pretože je i
navonok búrli vejši a. Či má
toto odlúčeni e ti ež väčši e
škodli vé následky pre vývi n di eťaťa,
zostáva otvorenou otázkou. Ale je
vi ac pravde podobne že je pravda
taká vaše di eťa to zvládne.
Reakci a
na odlúčeni e od matky má tri typi cké
štádi á
Štádi um
protestu: Di eťa plače a volá matku. Ni eje
schopné pochopi ť, že by mohla neprísť,
že je skutočne opustené.
Štádi um zúfalstva: Di eťa už
menej nari eka, ale sťahuje sa do
seba, odmi eta sa s kýmkoľvek bavi ť, odmi eta
aj lákavé hračky.
Štádi um odpútani a
sa od matky: Di eťa sa upne k náhradnej osobe (poki aľ je nejaká k di spozíci i ) a
jeho správani e sa pri blíži normálnemu.
Ak príde matka na návštevu, potom pri
lúčení di eťa opäť plače a zdá sa, že
mu návšteva psychi cky uškodi la. Keď však odlúčeni e
trvá dlhši u dobu bez prerušeni a, potom batoľaťu po návrate domov dlhši e trvá, kým sa obnoví normálny vzťah k matke.
Aké následky však má dlhodobé ci tové chýbani e, nedostatok
akejkoľvek láskavej starostli vosti ?
V našej li teratúre
bol popi sovaný prípad chlapcov -
dvojči at, ktorí boli asi v
18 mesi acoch zavretí do malej
nevykúrenej komôrky, odki aľ neboli ni kdy
vypustení. Psychopati ckí rodi či a s ni mi
udržovali len mi ni málny
kontakt, kruto i ch bi li a zle
ži vi li . V si edmi ch rokoch boli
objavení a odvtedy i m bola venovaná
maxi málna starostli vosť a pozornosť. Ich rozumový a ci tový vývi n
bol v si edmi ch
rokoch ťažko oneskorený, avšak v jedenásti ch
rokoch už boli rozumovo pri emerní a ti ež
ci tové vzťahy, ktoré nadvi azali ku
svojej pestúnke, boli podľa všetkých
prejavov normálne, i ntenzívne a
hlboké.
názor,
spracoval , Mgr Alexander Tej
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)
ŠIKANOVANIE NA PRACOVISKU AKO BOJOVAŤ..... PROTI TOMU
ŠIKANOVANIE NA PRACOVISKU AKO BOJOVAŤ..... PROTI TOMU ........ Mgr. Bc. Alexander...
-
Štandard: Starostlivosť o mŕtve telo Vypracoval Mgr.Alexander Tej Procesuálny štandard výkonu Záko...
-
Štandard: Ranná a ve č erná toaleta Vypracoval Mgr. Alexander Tej Procesuálny štandard výkonu: Zákon č...
