Mgr . Bc . Alexander Tej

                                                            Mgr. Bc. Alexander Tej

Priebeh zamestnaní - Profesionálna prax

Priebeh zamestnaní - profesionálna prax

aktuálne

Slovenský Červený Kríž - Lektor / Pedagóg - Kurzov 

Riaditeľ  -  Zariadenie starostlivosti o deti do 3 rokov veku dieťaťa, (Detské Jasle)  Robotnícka 11,BA.

Detské Jasle - Riaditeľ 

Robotnícka 11, BA

UNICEF - Linka detskej istoty, odborný poradca linky

v minulosti

Stredisko soc. služieb - Vedúci  zariadenia

ARCHA  dom seniorov  Vedúci Terapeutického úseku

UPSVaR  - Bratislava   Kurátor , Kolízny  opatrovník

Detská Nemocnica Kramare - Detská Psychiatria

Detská Nemocnica Kramare – Chirurgická klinika

Vojenská Nemocnica  Praha - Áro , Chirurgická klinika

Ako a kedy pripraviť dieťa na príchod nového súrodenca ?! spracoval: Mgr. Alexander Tej

Ako a kedy pripraviť dieťa na príchod nového súrodenca ?!

Ak ste sa práve rozhodli, že svojmu prvorodenému dieťatku zaobstaráte bračeka alebo sestričku, iste vás napadne aj to, ako svoje prvé dieťa na túto novú situáciu pripraviť. Nedá sa vopred odhadnúť, ako ktoré dieťa zvládne príchod súrodenca do rodiny, no existujú aspoň spôsoby, ako mu to čo najviac uľahčiť. Pozrime sa na niekoľko možností.

Oznámte mu radostnú novinku

Pokiaľ je vaše prvé dieťatko vo veku, kedy už dokáže ako-tak chápať (jednoročnému dieťaťu by ste asi ťažko niečo vysvetľovali), povedzte mu, že onedlho k vám pribudne malé bábätko.

Skúste mu ukázať obrázky malých bábätiek a vysvetlite mu, že takýto drobček o pár mesiacov bude aj u vás doma.

Budujte vzťah

Dovoľte vášmu prvorodenému nadviazať vzťah so svojím budúcim súrodencom ešte v brušku môže skúšať, ako kope, počúvať zvuky z bruška, rozprávať sa s bábätkom v brušku a podobne.

Aby ste to svojmu prvorodenému drobčekovi čo najviac uľahčili, rozprávajte mu o tom, že bude pre svojho malého súrodenca veľkým bratom či sestrou a naučí ho všetko, čo vie. Takto môžete v dieťati vybudovať pocit dôležitosti.

S dieťatkom môžete absolvovať aj ultrazvukové vyšetrenie, ak o to prejaví záujem.

S dieťatkom môžete absolvovať aj ultrazvukové vyšetrenie, ak o to prejaví záujem.

Pripravujte ho na veľkú zmenu

Postupne ho pripravujte na to, že mamička bude musieť na pár dní odísť do pôrodnice, aby odtiaľ mohla priniesť bábätko.

Ak je dieťatko na vás príliš naviazané, je dobré skúsiť ho privykať aj na čas strávený bez vás pod dozorom ocka či babičky a pokiaľ plánujete dať dieťa do škôlky, urobte tak niekoľko mesiacov predtým, než sa bábätko narodí. Inak by váš prvorodený potomok mohol mať pocit, že ste sa ho „zbavili“ a poslali ho do škôlky, aby ste mohli byť doma s jeho malým súrodencom.

Všetky väčšie zmeny je lepšie uskutočniť skôr,

než bude bábätko na svete. Mali by ste mať vyriešenú otázku spania. Najmä ak bude potrebné, aby staršie dieťatko prenechalo postieľku svojmu malému súrodencovi, je treba privyknúť ho na spanie v novej posteli niekoľko mesiacov vopred.

Dopredu si premyslite, ako asi bude vyzerať váš bežný deň po narodení bábätka a snažte sa prispôsobiť každodenný rytmus staršieho dieťatka tak, aby potom nemuselo prechádzať výraznými zmenami.

Zapojte ho do príprav

Pri chystaní výbavičky dovoľte vášmu prvému drobcovi pomáhať. Ak bude mať záujem, vezmite ho na nákup oblečenia, nechajte ho vybrať nejakú drobnosť pre svojho budúceho bračeka alebo sestričku. 

Nenúťte ho však do ničoho, ak o to samo nejaví záujem, mohlo by to v ňom vyvolať odpor.

Pre lepšiu názornosť a predstavu o bábätku môžete so svojím starším dieťatkom nacvičovať na bábike. Ukážte dieťatku, ako môže bábätko jemne pohladiť, chytiť za rúčku a podobne.

Každé dieťa je iné...

Napokon si treba uvedomiť, že každé dieťatko je iné a aj každá situácia je jedinečná. Preto nemožno reakcie prvorodeného na príchod svojho súrodenca vopred predpovedať.

Môžete urobiť veľa, aby ste svojho drobca na túto veľkú zmenu čo najlepšie pripravili, no veľa závisí aj od jeho veku a celkovej zrelosti či povahy.

Nezabúdajte, že po narodení bábätka vás vaše prvé dieťa bude veľmi potrebovať,

preto ho treba zahrnúť množstvom pozornosti a lásky aj keď to niekedy môže byť skutočne vyčerpávajúce.

Vyhraďte si nejaký čas len pre seba a svoje prvé dieťatko, napr. kým bábätko spinká.

A okrem toho sa usilujte čo najviac zapájať drobca do starostlivosti o jeho malého súrodenca 

– nechajte ho asistovať pri prebaľovaní, kúpaní či obliekaní.

Buďte pripravení aj na to, že vaše dieťa môže prejavovať svoju žiarlivosť rôznymi spôsobmi – je to prirodzené. Každé dieťa je iné a každé potrebuje iný čas, aby si zvyklo na zmeny, ktoré vstúpili do jeho života. Vyzbrojte sa trpezlivosťou a uvidíte, že čoskoro budete mať doma dvoch malých drobcov, ktorí sa budú spolu pekne hrať  , môže to však trvať rozlične dlho..

                                          Spracoval :  Mgr . Alexander Tej

1 - Ročné dieťaťa a jeho vývoj . spracoval , Mgr.Bc. Alexander Tej

1 - Ročné  dieťaťa  a jeho vývoj .

mám  1 rok  

Samostatnosť – črta, ktorú rodičia u svojho ročného dieťatka môžu pozorovať čoraz viac – v pokusoch o chôdzu, jedenie, hru atď. A hoci sa z malého bábätka za 12 mesiacov vykľúva neopakovateľná osobnosť, ochrannú ruku svojich rodičov bude potrebovať stále viac – minimálne ešte 18 rokov... ☺ 

Za prvý rok života sa dieťatko rozvíjalo v mnohých smeroch, po stránke fyzickej i psychickej. Obrovský pokrok nastal v motorike – jemnej (drobné pohyby rúk, úchopy...), hrubej (sedenie, lozenie, chodenie), v sociálnej oblasti i v rozvoji reči, mimiky, fantázie, myslenia. Pokrok, ktorý dieťa urobilo za prvý rok svojho života, už nikdy nebude taký enormne rýchly.

Čo všetko dokáže dieťa v 12. mesiaci?

Hrubá motorika

Dieťa dokáže stáť a v stoji pri nábytku sa dokáže postaviť na pičky alebo sa postaví niekedy na jednu nohu.

Dokáže urobiť prvé samostatné kroky.

     Akonáhle sa naučí samostatne chodiť, naučí sa tiež pustiť sa bez držania zo stoja    opatrne do sedu a zo sedu sa bez držania posadiť.

Niektoré deti už dokážu prekročiť nízke prekážky a s pomocou chodiť po schodoch a tiež sedieť na vyvýšenej ploche.

Ich úchop býva pevný – dokážu sa udržať voľne visiac nielen na našich prstoch, ale aj na hrazdičke.

Jemná motorika

Tým, že sa rozvíjajú pohyby ruky, ukazuje to na narastajúce skúsenosti dieťaťa a jeho rozvíjajúci sa intelekt.

      Ruka siaha s istotou smerom k pozorovanému predmetu.

     Už pred uchopením predmetu sa adaptívne prispôsobuje veľkosti, tvaru a polohe   

      predmetu

Isté, jemné a presné  vedenie ruky s hračkou k cieľu – napr. dieťa s istotou trafí kľúčovú dierku, alebo otočí ruku, v ktorej drží korunu tak, aby bola minca rovnobežná so štrbinou v pokladničke.

       Keď zvládne tieto schopnosti, je schopné sa naučiť postaviť kocku na kocku.

 Dieťa je schopné postupne stále lepšie vykonávať každou rukou iný pohyb – takže v 11. až 12. mesiaci jedna ruka vykonáva činnosť skôr pomocného charakteru (napr. drží fľašu)  a druhá vykonáva vlastnú prácu (vhadzuje gulôčku).

Už chodí

Túto otázku dostávajú rodičia často. Čakanie na prvý krok dieťatka môže byť občas frustrujúce. Pre rodičov je signálom zdravého vývoja dieťaťa po pohybovej stránke, a tiež znakom osamostatňovania sa. Čas prvých krôčikov a samostatnej chôdze je však individuálny. Najprv sa dieťa obracalo, potom sedelo, naučilo sa postaviť a stáť. Približne vo veku 9 – 10 mesiacov sa objavuje prvý krok (obchádzanie nábytku ap.). Neskôr sa rozvíja chôdza ďalej, niektoré deti začnú chodiť v 11. či 12. mesiaci. Niektoré sú opatrnejšie a dlhšie chodia s pridŕžaním sa rúk rodiča ap.

Širšia norma udáva, že zdravé dieťa sa naučí samostatne chodiť najneskôr do 17. – 18. mesiaca. Avšak, to, že samostatne chodí ešte neznamená, že sa vývin jeho chôdze ukončil. Naopak, chôdza sa zdokonaľuje – dieťa chodí po rovnej dlážke, po tráve, v snehu, z kopca, učí sa chodiť dopredu, dozadu, prekračovať prekážky ap. Pre zdravý vývin dieťaťa nie je vhodné podporovať jeho chôdzu v chodúľkach. Ich používanie nie je bezpečné a vedie k zlozvykom – chôdza na špičkách, krivenie chrbtice ap. Platí, že dieťa začne samo chodiť vtedy, keď je na to (fyzicky i psychicky) pripravené.

Rozpráva

Každé dieťa je originálne, nielen čo sa týka výzoru, záujmov, ale aj reči. Kým niektoré detičky už v roku džavocú, iné si na svojom prejave dávajú záležať. Je to individuálne. Spočiatku sa rozvíja porozumenie, až potom aktívna slovná zásoba, teda slová, ktoré dieťa správne spojí s danou vecou (napr. auto) a pomenuje ich. Koncom 12. mesiaca niektoré deti používajú asi 5 – 20 aktívnych slov, zväčša sú to slová: pa-pa, bác, ma-ma, ta-ta, ha-vo...

Zvyšuje sa záujem o riekanky, obrázky, čo by mali rodičia podnecovať pozeraním vhodných knižiek. Dieťa by malo zdieľať pozornosť, teda prstom ukazovať na to, čo ho zaujme, na čo rodič reaguje pomenovaním, uistením: „Áno, to je pes. Robí hav-hav.“ Samozrejme, veľmi motivujúca je pochvala.  

 

Hra a postoj  

Ročné dieťa sa už dokáže aj krátko zahrať. Vie vkladať geometrické tvary do skladačky, ktoré mu rodič pomáha pomenovať. Skladá kocky na seba, kolieska na tyč, ťahá hračku na povrázku, ukladá a vyťahuje predmety zo škatule, rozpoznáva niektoré zvieratká na obrázkoch. Sociálne zručnosti sa takisto rozvíjajú. Dieťa už dokáže reagovať na výzvy rodiča, napr. „Daj mi auto.“ Už vie rozlišovať jednoduché príkazy, čo je dovolené – zakázané, správne – nesprávne.

Má záujem hrať sa, avšak skôr s dospelými, ktorí mu rozumejú a dokážu sa mu prispôsobiť. V tomto veku sa ešte malé deti nedokážu hrať so svojimi rovesníkmi, hrajú sa vedľa seba, prípadne si berú hračky. Je to preto, že dieťa v tomto veku je ešte príliš zamerané na seba a svoje potreby.

Nesmieme zabudnúť na to, že aj keď dieťa začína chápať, že druhý prežíva bolesť a prejavuje  aj akýsi súcit, keď niekto predstiera plač, aj tak zostáva veľmi egocentrické a zamerané na seba a svoje potreby. Jeho mottom je: všetko je moje a všetci sú tu len pre mňa. Napríklad dieťa vytrvalo vyžaduje, ak niečo chce a odmieta to, čo sa mu nepáči. Jeho tvrdohlavosť dokáže rodičov prekvapiť... :)

Požičať hračku, vypýtať si ju, neplakať, keď niekto hračku vezme – to všetko je výchovná úloha rodičov. Je potrebné ho citlivo viesť k tomu, aby sa dokázalo rozdeliť a postupne spolupracovať. Využiť na to možno aj rôzne napodobňovacie hry, pretože dieťa chce v tomto období všetko napodobňovať.

Zvedavavosť

Čo mama robí s vareškou? A čo robí tata? Na čo slúži táto vecička? Ako otvorím túto skrinku? Hoci je pre rodiča namáhavé ustriehnuť, čo všetko malý objaviteľ skúša, práve vďaka týmto skúsenostiam sa rozširuje jeho poznanie. Je to aj inšpirácia na vhodný darček pre dieťa, napr. taká detská kuchynka či dielnička učia detičky novým zručnostiam a správnym smerom im rozvíjajú ich motorické schopnosti. Vďaka zdokonalenému úchopu už totiž ročné dieťa dokáže do rúk chytiť aj drobné predmety, čo však zvyšuje nárok na jeho bezpečnosť.

Je dobré podporovať dieťa a prizývať ho napr. k pomoci v kuchyni (napr. vaľkať cesto, vykladať riad z umývačky, ukladať ponožky do skrinky ap.). Všetko, čo sa dieťa naučí si ukladá do pamäti = učí sa žiť. Dieťa  radšej napodobňuje skutočne než „akože“ symbolicky. Radšej teda vyrába niečo zo skutočného cesta a dáva to do skutočnej rúry, než akoby sa na to hralo na detskom sporáku s detským riadikom.

Ak sa nemôže zaoberať skutočnými vecami, potom sa do hry dokáže vžiť natoľko, že zaobchádza s hračkami ako so skutočnými vecami – medvedík alebo bábika už nie sú len hračkou, ale stávajú sa niekým, kto cíti, žije, potrebuje ich starostlivosť.

Nesmieme zabudnúť na to, že aj keď dieťa začína chápať, že druhý prežíva bolesť a prejavuje  aj akýsi súcit, keď niekto predstiera plač, aj tak zostáva veľmi egocentrické a zamerané na seba a svoje potreby. Jeho mottom je: všetko je moje a všetci sú tu len pre mňa. Je potrebné ho citlivo viesť k tomu, aby sa dokázalo rozdeliť a postupne spolupracovať.

Jedenie a nechuť jesť

Stále viac treba podporovať samostatnosť v jedení. Ročné dieťa už vie samo piť z hrnčeka, vie si trafiť lyžičkou do úst, hoci rado papá rukami. Do 1. roka by deti nemali konzumovať údeniny, morské plody, jahody, citrusové plody, kivi. Naďalej platí jedlá nesoliť, nekoreniť. Dieťa stále potrebuje v strave mlieko. Ak už dojčenie nie je možné, je vhodné podávať dieťaťu mliečnu formulu.

Opatrnosť so zavádzaním nových potravín platí najmä u detí, ktoré majú alergiu alebo predispozíciu na ňu. Strava by však mala byť pestrá, plná vitamínov, nemalo by v nej chýbať mäso, ovocie, zelenina, mliečne výrobky, pečivo atď. V mnohom je podobná strave dospelých. Dieťa už má dobre vyvinuté chute, vyberá si, čo jesť bude, a čo nie. Skutočne, stravovanie môže byť zábava, teda viac pre dieťa ako pre rodičov, od tých vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie. V konečnom dôsledku by však kŕmenie dieťaťa nemalo byť frustrujúce, ale mala by to byť jedna z pozitívnych častí dňa. 

                           Spracoval Mgr.Bc. Alexander Tej 

Zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa - Detské Jasle Mgr.Bc. Alexander Tej

Zariadenie  starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa - Detské Jasle 

Robotnícka 11 

Bratislava 83103

t.č.02/45 529 408            Mgr. Bc. Alexander Tej

Keď je už 5-meačné dieťa nervózne a zúrivé, agresia u detí . spracoval Mgr. Alexander Tej

Keď je už 5-meačné dieťa nervózne a zúrivé agresia u detí

Už ste to asi zažili. Váš 15-mesačný drobček si s vami vykračuje na pieskovisko. Prídete ne miesto, kde je veľa detí a potešíte sa, aké to je fajn, že sa deti spolu vyhrajú.

Je to aj tak,  až kým sa medzi ne nedostane náš drobček.

Chvíľku sa rozhliada, potom obchádza, potom to príde.

Náš drobček trhá z ruky formičky, strháva čiapky a šváca lopatkou po hlave.

Ako správna matka mu dohovoríte a vysvetlíte, že to sa nerobí.

Pustíte ho do piesku opäť, ale situácia sa opakuje.

Ako ustriehnuť prejavy malého stvorenia, ktoré sa nám javia ako známky agresivity?

 

Dlho prevládal názor, že fyzická agresia sa objavuje až v neskoršom detstve, adolescencie, ako výsledok vplyvu rovesníkov, násilností v médiách, zvýšenej hladiny mužských hormónov. U malých detí do 2. roku života, u batoliat, môžeme hovoriť o agresívnych prejavoch správaniach, ale u nich je to neuvedomované.

Nemáme sa obávať, že z malého dieťa, ktoré má agresívne tendencie, vyrastie agresívny jedinec ?

 

Určite nie. Deti až koncom prvého roka začínajú vyhľadávať sociálne kontakty a agresiu používajú ako spôsob na ochranu vlastných vecí, tzn. konflikty sa objavujú, keď si dieťa chce ochrániť svoju hračku, teritóriom, alebo nadviazať kontakt s inými deťmi, hoci v tomto veku sa deti ešte nevedia spolu hrať.

Stačí im, keď sa pozorujú navzájom a sú vedľa seba, napodobňujú svoje správanie. Ale dieťa batoľa nevie rozlíšiť správne a nesprávne, nemá empatiu voči inému dieťaťu.

 

Keď je už 5-meačné dieťa nervózne a zúrivé, neznamená to, že obdobie vzdoru bude neznesiteľné?

Určite nie. Dieťa v tomto veku nemá pomenované svoje pocity, vôbec sa v sebe neorientuje. Je to jeho prirodzený prejav, keď je napr. frustrované. To znamená, že nie sú uspokojené jeho potreby tak, ako si to predstavuje, ako to v tej chvíli potrebuje.

Dieťa v tomto veku žije daným okamihom. Keď nedostane okamžite hračku, jedlo, lízatko, bráni sa a prejavuje sa to takým správaním, ktoré sa nám zdá ako agresívne a neprípustné. Prejavy fyzickej agresie pramenia z toho, že agresia je pudová záležitosť, ale zároveň niečo, čo máme získané sociálnym učením. To znamená napodobňujem svoje okolie.

Malé detičky sa učia od svojho okolia, od toho, ako sa správa k nim ich matka, otec, babičky, dedkovia a kopírujú ich.

Dieťa to neberie ako úmyselné poškodenie svojej mamy, otca, pretože ono nemá dôvod si ich znepriateliť. Robí to neuvedomene. Dieťa je v tom úplne čisté, úprimné, nemá filter.

Dieťa to rieši pre nás nepochopiteľným spôsobom. Určite by sme ho nemali za to trestať alebo odplatiť mu to rovnakým spôsobom, pretože pre dieťa je to nelogický argument .

 

Kedy je najvyššia miera agresivity v detskom veku?

Štúdia na vzorke 20.000 detí od 2 do 11 rokov dokazuje, že dieťa najvyššiu mieru agresivity používa vo veku medzi 2 až 3 rokmi, ale prvé prejavy fyzickej agresivity sa objavujú v 17. mesiaci veku dieťaťa.

Po 3.roku plynule klesá fyzická agresia, deti sa naučia používať iné adekvátnejšie varianty presadenia svojich požiadaviek, uspokojenia potrieb tým, že si pamätajú, viac vedia, poznajú pojmy, vedia používať reč, presadzujú si svoje požiadavky.

Kedy by sme mali začať dávať pozor na to, čo deti odpozerajú z médií, aby to nemohli napodobňovať?

V súčasnom svete sa nedá vyhnúť striktnému zákazu sledovania televízie, ale treba dozerať na voľbu televíznych programov. Neodporúčam pozerať rozprávky s agresívnymi, násilníckymi postavami.

 odporúčam - sledovať rozprávky s deťmi. Pomáha to ich rozumovému vývoji, rečovému vývoju a pochopeniu, čo sa tam odohralo. Dieťa môže rozprávať o pocitoch, ktoré to v ňom vyvolalo, a na druhej strane deti napodobňujú to, čo vidia.

Ak by sa to všetko dalo zhrnúť - ako sa dá najlepšie prežiť obdobie agresivity a vzdoru detí predškolského veku ?

Dieťa je bystré, zvedavé, rozumovo na inej úrovni ako batoľa. Obdobie vzdoru prichádza z iných dôvodov - chce sa presadzovať medzi rovesníkmi .

Dieťa si chce presadzovať svoje, pretože si vytvára sebaobraz. Až v tomto veku vníma seba, svoje pocity, práva a dáva to najavo. Treba sa obrniť svätou trpezlivosťou, byť tolerantný a pracovať na sebe, svojej osobnostnej zrelosti, aby sme si nevybíjali svoje komplexy a nervozity každého dňa na malom nevinnom dieťati.

                                                Spracoval  Mgr. Bc. Alexander Tej

Reakcia detí ...... na odlúčenie spracoval Mgr. Alexander Tej

Reakcia detí ......   na odlúčenie 

Vzťah mamy a jej dieťaťa prechádza istým vývinom, sú obdobia, kedy je dieťa na matke závislé a potom obdobia, kedy sa pokúša o separáciu. V niektorých obdobiach, najčastejšie v jeden a pol roku, sa závislosť na matke prechodne zvyšuje.

Mama by mala byť citovo dobre „zásobovaná“, nesmie žiť len citom ku svojmu batoľaťu, inak by ťažko splnila svoju úlohu byť mu stále k dispozícii – a pritom znášať jeho vrtkavosť, výraznú ambivalenciu voči sebe, striedanie veľkej závislosti so sebapresadzovaním, pri ktorom môže byť aj náhle agresívne odstrčená, niekedy aj udretá.

Typická chyba v správaní matky

je – podľa Mahlerovej – v tomto postoji: 

Pred chvíľou si ty nechcel byť so mnou, nechcel si sa so mnou ani pomaznať, ukazoval si, že mamu nepotrebuješ – tak dobre, teraz zase ja nechcem byť s tebou!

Matka (nielen ona, ale predovšetkým ona) má dieťaťu uľahčovať orientáciu v jeho vlastných citoch. Má tieto city „zrkadliť“, to znamená reagovať na ne mimicky a slovne ich komentovať, pomenovávať. Keď sa dieťa raduje, má matka túto radosť spolucítiť. Keď sa dieťa hnevá, môže reagovať slovami porozumenia, môže kriticky komentovať jeho prejavy a môže sa zachovať aj inak – ide len o to, aby dieťa v jeho citoch nemiatla.  

„Áno, teraz cítiš toto. S týmto citom sa dá urobiť to či ono, ale je to práve teraz tvoj skutočný cit.“

Až ku koncu batolivého veku býva podľa bádateľov prekonané „rozdvojenie“ obrazu matky na „dobrú matku“ a „zlú matku“, vzniknuté v období symbiózy. „Obraz matky (jej mentálna reprezentácia) je v tomto období internalizovná, ,dobré‘ a ,zlé ‘ (uspokojujúce aj frustrujúce) vlastnosti matky sú v tejto reprezentácii integrované…“ 

Úplné odlúčenie od matky a od domova vôbec budí u batoľaťa hlavne v druhom roku života veľmi silnú reakciu. Táto reakcia je nápadnejšia ako reakcia dojčaťa v podobnej situácii, pretože je i navonok búrlivejšia. Či má toto odlúčenie tiež väčšie škodlivé následky pre vývin dieťaťa, zostáva otvorenou otázkou.  Ale je viac pravde podobne že je pravda taká vaše dieťa to zvládne.

 

Reakcia na odlúčenie od matky má tri typické štádiá 

Štádium protestu: Dieťa plače a volá matku. Nieje schopné pochopiť, že by mohla neprísť, že je skutočne opustené.

Štádium zúfalstva: Dieťa už menej narieka, ale sťahuje sa do seba, odmieta sa s kýmkoľvek baviť, odmieta aj lákavé hračky.

Štádium odpútania sa od matky: Dieťa sa upne k náhradnej osobe (pokiaľ je nejaká k dispozícii) a jeho správanie sa priblíži normálnemu. Ak príde matka na návštevu, potom pri lúčení dieťa opäť plače a zdá sa, že mu návšteva psychicky uškodila. Keď však odlúčenie trvá dlhšiu dobu bez prerušenia, potom batoľaťu po návrate domov dlhšie trvá, kým sa obnoví normálny vzťah k matke.

Aké následky však má dlhodobé citové chýbanie, nedostatok akejkoľvek láskavej starostlivosti?

V našej literatúre bol popisovaný prípad chlapcov - dvojčiat, ktorí boli asi v 18 mesiacoch zavretí do malej nevykúrenej komôrky, odkiaľ neboli nikdy vypustení. Psychopatickí rodičia s nimi udržovali len minimálny kontakt, kruto ich bili a zle živili. V siedmich rokoch boli objavení a odvtedy im bola venovaná maximálna starostlivosť a pozornosť. Ich rozumový a citový vývin bol v siedmich rokoch ťažko oneskorený, avšak v jedenástich rokoch už boli rozumovo priemerní a tiež citové vzťahy, ktoré nadviazali ku svojej pestúnke, boli podľa všetkých prejavov normálne, intenzívne a hlboké.

 názor,

 že batoľatá sú, aspoň za určitých okolností, psychicky veľmi odolné

                             spracoval , Mgr Alexander Tej