Duševné - zdravie v práci – na pracovisku
autor: Mgr. Bc. Alexander Tej - Ministerstvo financií Slovenskej Republiky
Duševné - zdravie v práci – na
pracovisku
Stres, úzkosť a depresia predstavujú druhý najčastejší zdravotný problém súvisiaci s
prácou, ktorý postihuje zamestnancov.
Hovoriť na pracovisku o duševnom zdraví a
rozoberať s tým spojené pracovné problémy sa stále spája so strachom zo
stigmatizácie , alebo divné pohľady kolegov či nadriadeného.
Napriek tomu podiel zamestnancov,
ktorí uvádzajú, že čelia rizikovým faktorom,
ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť ich duševné zdravie, dosahuje takmer 60% EU.
Čo sú
psychosociálne rizika
Psychosociálne riziká vyplývajú zo zlej koncepcie,
organizácie a riadenia práce, ako aj z nedostatočného sociálneho kontextu
práce, a môžu mať za následok negatívne psychické, fyzické a sociálne dôsledky.
Príklady pracovných podmienok vedúcich
k psychosociálnym rizikám:
- nadmerné
pracovné zaťaženie,
- vzájomne
si odporujúce pracovné povinnosti a nejasne vymedzené úlohy,
- nedostatočná
účasť na rozhodovaní o zásadných otázkach,
- obmedzené
možnosti určovať spôsob, akým sa práca vykonáva,
- nedostatočné
organizačné zmeny,
- neistota
zamestnania,
- neefektívna
komunikácia,
- nedostatočná
podpora od manažmentu alebo kolegov,
- psychické
a sexuálne obťažovanie,
- problémoví
zákazníci, pacienti, žiaci atď.
Pri posudzovaní pracovných požiadaviek je dôležité
nezamieňať psychosociálne rizikové faktory, ako napríklad
nadmerná pracovná záťaž s podmienkami, kde zamestnanci síce vykonávajú
náročné a komplexné pracovné úlohy, ale pracovné prostredie im poskytuje
dostatočnú samostatnosť, sú dobre vyškolení a motivovaní podávať čo najlepší výkon.
Dobré psychosociálne prostredie zvyšuje dobrý výkon a
osobný rozvoj, ako aj duševnú a fyzickú pohodu zamestnancov.
Zamestnanci zažívajú
stres vtedy, ak sú celkové pracovné nároky nadmerné a presahujú schopnosť čeliť
im. Okrem súvisiacich problémov s duševným zdravím (ako sú vyhorenie, úzkosť,
depresia a dokonca samovražedné sklony) sa u zamestnancov, ktorí trpia
dlhodobým stresom, môžu časom objaviť aj vážne problémy s fyzickým zdravím (ako
sú kardiovaskulárne ochorenia alebo poruchy pohybového aparátu).
Medzi negatívne dôsledky pre organizáciu patrí celková
slabšia výkonnosť , zvýšená neprítomnosť na pracovisku a prezentizmus, zamestnanci prichádzajú do práce, keď sú chorí a nedokážu
efektívne fungovať, vyššia fluktuácia, ako aj zvýšená nehodovosť a
úrazovosť. Absencie súvisiace s duševným zdravím sú zvyčajne
dlhšie ako absencie zapríčinené inými príčinami a rizikové faktory súvisiace s
prácou sú dôležitým prvkom, ktorý prispieva k zvýšenej miere predčasného
odchodu do dôchodku.